Rokovanie pod nátlakom neprichádza do úvahy, vyhlásil v sobotu predseda vlády SR Mikuláš Dzurinda na margo štrajku železničiarov. Štrajk pritom označil za mocenský krok s jasným politickým pozadím. K tomuto názoru ho vedie skutočnosť, že redukcia osobnej dopravy sa týka malého počtu tratí a bude znamenať prepustenie z práce pre 450 až 460 zamestnancov. "Je toto argument na právo k takémuto radikálnemu kroku?" uviedol M. Dzurinda. Ako predseda vlády povedal, podmienkou súhlasu s redukciou dopravy bolo zaistenie dopravy obyvateľov postihnutých obcí iným spôsobom. V súvislosti s tým premiér upozornil, že redukcia železníc je len jedným z transformačných krokov, podobné procesy a v oveľa väčšom dosahu prebiehajú v zdravotníctve, školstve a iných odvetviach. Zároveň konštatoval, že železničiari nevyužili možnosti rokovať o probléme v tripartite. Premiér upozornil, že jeho partnerom pri rokovaniach s odborármi je predseda KOZ Ivan Saktor, ten ho však do vypuknutia štrajku o stretnutie nepožiadal. Prvý list s ponukou na rokovanie dostal v sobotu, a to od Centrálneho štrajkového výboru (CŠV), na ten je kompetentný odpovedať minister dopravy Pavol Prokopovič. Druhou podmienkou premiéra na rokovanie je ukončenie štrajku.
M. Dzurinda upozornil, že štrajk železničiarov prináša obrovské straty obidvom spoločnostiam, ktoré podnikajú v železničnej doprave a strácajú tržby a zákazky. Každá hodina štrajku preto v konečnom dôsledku postihne samotných železničiarov, pretože podniky nebudú mať na ich výplaty. Štrajk navyše prináša vážne škody iným podnikateľským subjektom, čím ohrozuje tisíce pracovných miest v iných odvetviach. Pred tlačovou besedou sa do budovy Úradu vlády pokúsili dostať lídri štrajkujúcich železničiarov vrátane predsedu CŠV Jozefa Schmidta, premiér ich však neprijal.
StoryEditor