Pri zrode Vyšehradskej skupiny, ktorej členmi sú ČR, Slovensko, Poľsko a Maďarsko, bola vo februári 1991 predovšetkým snaha čeliť sovietskemu vplyvu v regióne a úsilie o spoločný vstup do euroatlantických štruktúr. Stať sa členmi EÚ zostáva hlavným cieľom zúčastnených krajín aj teraz. O perspektívach ďalšej spolupráce v súvislosti s rozšírením EÚ budú vo štvrtok rokovať prezidenti krajín V4 na zámku v Častoloviciach. Vzhľadom na povodne, ktoré postihli Európu, sa bude podľa slovenského prezidenta Rudolfa Schustera na summite hovoriť aj o nich. Mieni iniciovať aktívnejšiu spoluprácu týkajúcu sa najmä konkrétnych povodí, ktoré presahujú hranice stredoeurópskych krajín. Tento problém sa však podľa jeho slov netýka len V4, ale rovnako potrebné je ešte viac zintenzívniť spoluprácu aj s Rakúskom a Nemeckom. Pre českého prezidenta Václava Havla bude tohtoročné stretnutie zrejme posledné, lebo vo februári sa mu skončí mandát.
Tento rok nastala vo februári po výrokoch vtedajšieho predsedu maďarskej vlády Viktora Orbána o Benešových dekrétoch vo vzťahoch medzi krajinami V4 kríza. Orbán vyhlásil, že sú nezlučiteľné s českým a slovenským vstupom do EÚ. Slovenský a český premiér vzápätí odvolali účasť na pripravovanom summite Vyšehradskej skupiny a neskôr svoju účasť zrušil aj poľský premiér Leszek Miller.
Spolupráca sa obnovila až po maďarských voľbách, keď sa k moci dostali sociálni demokrati. Všetci štyria predsedovia vlád sa po niekoľkých odkladoch stretli na konci júna v maďarskom Ostrihome.
Prezidenti Václav Havel, Rudolf Schuster, Aleksander Kwašniewski a Ferenc Mádl sa na summite V4 naposledy stretli minulý rok v januári v juhopoľskom Pszczyne neďaleko Katovíc. Vtedy sa dohodli na podpore Slovenska pri vstupe do NATO. Predtým sa najvyšší štátnici krajín V4 stretli v decembri 1999 na Slovensku. Hlavným cieľom, okrem obnovenia vyšehradskej spolupráce, bolo aj vyslanie signálu, že by Slovensko malo od EÚ dostať pozvánku na prístupové rokovania. Slovensko na rozdiel od svojich susedov počas vlády Vladimíra Mečiara nebolo pre nedostatky v demokracii prijaté do NATO ani pozvané na prístupové rokovania.
Vyšehradská skupina vznikla v roku 1991 na podnet českého prezidenta Václava Havla. Tvorilo ju Maďarsko, Poľsko a bývalé Československo. Rozdelenie Československa v roku 1993 potom zmenilo Vyšehradskú trojku na štvorku. Výrazný zlom v histórii združení nastal po parlamentných voľbách v bývalom Československu v roku 1992. Nová federálna vláda prejavovala neochotu pokračovať v "nepraktickej" spolupráci a nová česká vláda dávala prednosť aktivitám v rámci Stredoeurópskej dohody o voľnom odchode (CEFTA) a Stredoeurópskej iniciatívy (SEI). Česká strana tiež hodnotila negatívne spoločný postup krajín V4 pri začleňovaní do západných štruktúr a ani izolacionistická politika slovenského premiéra Vladimíra Mečiara vzájomným kontaktom neprospela. Možnosť vzkriesenia priniesli po takmer šesťročnej stagnácii pád Mečiara na Slovensku a víťazstvo sociálnych demokratov v ČR v roku 1998. V októbri sa premiéri Českej republiky, Maďarska a Poľska v Budapešti rozhodli myšlienku vyšehradskej spolupráce oživiť. Na bratislavskom summite v máji 1999, už za účasti nového slovenského premiéra Mikuláša Dzurindu, sa všetky štáty opäť prihlásili k vyšehradskej deklarácii. Obnovenie aktivít V4 v júni 2000 potvrdilo založenie Medzinárodného vyšehradského fondu, ktorý financuje spoločné projekty členských krajín v kultúre, školstve, vo vede a v programoch cezhraničnej spolupráce.