Výpočet dovolenky
Zamestnanec má v pracovnej zmluve dohodnutý kratší pracovný čas. Ako sa má u takéhoto zamestnanca vypočítať počet dní dovolenky, koľko hodín na jeden deň pripadá na dovolenku a aká je náhrada za nevyčerpanú dovolenku v 6/2002 na 1 hodinu? Zamestnanec má v pracovnej zmluve dohodnutý kratší pracovný čas: pracovný čas 5 hodín na týždeň, mesačná mzda 700 Sk od 1. 1. 2002, mesačná mzda 1 500 Sk od 1. 4. 2002. Zamestnanec pracoval v roku 2002 od 1. 1. 2002 do 12. 6. 2002.
V jednotlivých mesiacoch odpracoval:
Mesiac: 1/2002 2/2002 3/2002 4/2002 5/2002 6/2002
Hrubá mzda: 700 700 700 1 500 1 500 1 053
Náhrady miezd: 0 0 0 0 0 453
Odpracované dni: 4 3 3 5 5 2
Odprac. hodiny 23 20 21 22 23 8
V 6/2002 mu bola preplatená dovolenka -- 2 dni x 5 hodín x 45,30 Sk. Dovolenkový priemer z I. Q. 2002: 32,81 Sk/hodina. Prestávky za I. štvrťrok 2002 neboli odpočítané. Nárok na dovolenku: 5 týždňov. Stupeň náročnosti pracovného miesta: 4 (koeficient min. mzdy 1,6). Ako sa má u takéhoto zamestnanca vypočítať počet dní dovolenky, koľko hodín na jeden deň pripadá na dovolenku a aká je náhrada za nevyčerpanú dovolenku v 6/2002 na 1 hodinu?
-- Zákonník práce určuje dĺžku dovolenky v kalendárnych týždňoch. Týždňom dovolenky sa rozumie sedem za sebou nasledujúcich kalendárnych dní. Zamestnanec môže čerpať dovolenku aj v kratších častiach, a to v pracovných dňoch. Pritom počet pracovných dní v rámci jedného týždňa môže byť rôzny, čo závisí od spôsobu rozvrhnutia pracovného času. Ak ide o rovnomerne rozvrhnutý pracovný čas na jednotlivé týždne, zamestnanec má stabilný počet pracovných dní v týždni, preto sa v tomto prípade uplatňuje zásada, že týždeň dovolenky má toľko pracovných dní, koľko ich pripadá zamestnancovi podľa harmonogramu zmien pravidelne na jednotlivé týždne. Z toho vyplýva, že ak si čerpá dovolenku zamestnanec s rovnomerne rozvrhnutým pracovným časom a päťdňovým režimom, týždeň dovolenky u neho predstavuje 5 pracovných dní. V tomto prípade zamestnanec s nárokom na 5 týždňov dovolenky čerpá 25 pracovných dní dovolenky. Ak by zamestnanec pracoval na kratší pracovný úväzok, ale len tri dni v týždni, u neho týždeň dovolenky predstavuje tri dni, teda, ak má nárok na 4 týždne dovolenky v roku, môže si čerpať dovolenku v rozsahu 12 pracovných dní, ak má nárok na 5 týždňov dovolenky v roku, môže si čerpať dovolenku v rozsahu 15 pracovných dni. Za dobu čerpania dovolenky prislúcha zamestnancovi náhrada mzdy vo výške priemerného zárobku. Náhradu mzdy za dovolenku dostane zamestnanec za toľko pracovných dní a toľko hodín, koľko mu ich podľa harmonogramu zmien v čase jeho dovolenky odpadlo. Ak dovolenku čerpá zamestnanec s nerovnomerne rozvrhnutým pracovným časom na jednotlivé týždne alebo na obdobie celého kalendárneho roka, patrí mu toľko pracovných dní dovolenky, koľko ich na jeho dovolenku pripadá v celoročnom priemere. Ak si zamestnanec čerpá dovolenku v kratších než týždenných častiach, je nevyhnutné určiť prepočet jej výmery na jednotlivé dni. Na výpočet sa môže použiť vzorec: X : Y = Z, Z x V = A
X = počet pracovných zmien, ktoré podľa harmonogramu pripadajú na zamestnanca v kalendárnom roku,
Y = počet týždňov v kalendárnom roku,
Z = výsledok, ktorý určuje, koľko pracovných dní pripadá zamestnancovi na jeden týždeň (a tiež na 1 týždeň dovolenky),
V = výmera dovolenky (počet týždňov dovolenky, na ktorú má zamestnanec nárok v zmysle ZP),
A = počet dní dovolenky, na ktorú má zamestnanec nárok.
Nevyhnutnosť prepočítavať dovolenku na dni je iba pri nerovnomerne rozvrhnutom pracovnom čase, pri stanovení pomernej časti dovolenky alebo pri krátení dovolenky.
Pomerná časť dovolenky
Ak zamestnanec nastúpi do zamestnania 23. septembra a pracuje do konca roka, mám mu rátať pomernú časť dovolenky alebo dovolenku za odpracované dni?
-- Podľa Zákonníka práce zamestnanec, ktorý počas nepretržitého trvania pracovného pomeru k tomu istému zamestnávateľovi vykonával u neho prácu aspoň 60 dní v kalendárnom roku, má nárok na dovolenku za kalendárny rok, prípadne na jej pomernú časť, ak pracovný pomer netrval nepretržite počas celého kalendárneho roka. Z uvedeného vyplýva, že ak váš zamestnanec nastúpil do zamestnania 23. septembra a bude pracovať do konca roka, vznikne mu nárok na pomernú časť dovolenky. Iba v prípade, že zamestnancovi nevznikne nárok na dovolenku za kalendárny rok ani na jej pomernú časť, pretože nevykonával v kalendárnom roku u toho istého zamestnávateľa prácu aspoň 60 dní, patrila by mu dovolenka za odpracované dni v dĺžke jednej dvanástiny dovolenky za kalendárny rok za každých 22 odpracovaných dní v príslušnom kalendárnom roku.
Zvýšenie cien za nájom bytov
Návrh, ktorý vláda Slovenskej republiky schválila 8. januára 2003, predpokladá zvýšenie nájmu od 1. februára 2003 vo výške najviac 95 %.
-- Dňa 8. januára 2003 schválila vláda Slovenskej republiky Návrh na zvýšenie cien za nájom bytov v domoch dokončených do 1. februára 2001. Návrh predpokladá zvýšenie nájmu od 1. februára 2003 vo výške najviac 95 %. Podľa výsledkov sčítania obyvateľov, domov a bytov k 26. máju 2001 mali obce vo vlastníctve už len 39 676 bytov, t. j. asi 2,1 %, a vo vlastníctve štátu necelé 1 % z bytového fondu na Slovensku. Tento podiel sa postupným prevodom do vlastníctva občanov ďalej znižuje. V starších nájomných bytoch výška nájomného schváleným zvýšením o 95 % v roku 2003 ešte nedosiahne nákladovú úroveň a bude potrebné vykonať ešte jednu výraznejšiu úpravu v nasledujúcom období. Nájomné v novopostavených bytoch v bytových domoch postavených s účasťou prostriedkov štátneho rozpočtu, štátnych fondov a rozpočtov obcí, pre ktoré bolo vydané kolaudačné rozhodnutie po 1. februári 2001, naopak umožňuje vlastníkom bytov vyrovnané hospodárenie, to znamená splácať úver na výstavbu, zabezpečovať kvalitné spracovanie bytového fondu, vykonávať pravidelnú údržbu a potrebné opravy. Ide o tzv. nákladové nájomné. Zvýšenie nájmu, ktoré vláda schválila, sa teda netýka bytov bytových družstiev, bytov vo vlastníctve fyzických osôb a právnických osôb (reštituované domy), a to len pri preukázateľne voľných bytoch, kde sa dohodovalo nájomné s novým nájomcom, okrem prípadov zákonného prechodu nájmu a výmeny bytu; bytov v domoch postavených bez účasti prostriedkov štátneho rozpočtu, štátnych fondov a rozpočtu obcí, bytov alebo častí bytov užívaných na podnikateľskú činnosť, bytov, ktoré spravuje Správa služieb diplomatického zboru a bytov, ak je ich nájomcom právnická osoba, ktorá nemá sídlo na území Slovenskej republiky, alebo fyzická osoba, ktorá nemá trvalý pobyt na území SR, alebo zahraničný zastupiteľský úrad alebo diplomatická misia. Vláda Slovenskej republiky týmto rozhodnutím naplnila časť svojho programového vyhlásenia z novembra 2002, kde si vytýčila, že "prijme opatrenia na dereguláciu nájomného do času predpokladaného vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie".
Študent a vyhlásenie k nezdaniteľným sumám
Prijali sme na dohodu o pracovnej činnosti študenta do zamestnania. Môže podpísať vyhlásenie k nezdaniteľným sumám základu dane aj pri tomto právnom vzťahu a ak tak nespravil pri nástupe do zamestnania, môže tak dodatočne spraviť i neskôr, t. j. v priebehu roka?
-- Spôsob uplatnenia nezdaniteľných súm základu dane upravuje najmä ustanovenie § 42 zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov. Podpísať vyhlásenie k zdaneniu príjmov zo závislej činnosti, na účely uplatnenia nezdaniteľných súm základu dane (ďalej len "vyhlásenie") v priebehu roka, je možné troma spôsobmi, resp. v troch termínoch. Prvou, najčastejšou možnosťou, je podpísanie predmetného vyhlásenia pri nástupe do zamestnania. V takomto prípade platí, že ak zamestnanec podpíše vyhlásenie a preukáže rozhodujúce skutočnosti (v prípade uplatnenia detí a invalidity) do 30 dní odo dňa nástupu do zamestnania, zamestnávateľ mu zohľadní príslušné nezdaniteľné sumy základu dane už za ten mesiac, v ktorom nastúpil do zamestnania. Druhou možnosťou je podpísanie vyhlásenia v priebehu roka, t. j. neskôr ako do 30 dní odo dňa nástupu do zamestnania. V takomto prípade zamestnávateľ prihliadne na nezdaniteľné sumy základu dane začínajúc kalendárnym mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom bolo podpísané (súčasne musia byť v stanovených prípadoch aj preukázané potrebné skutočnosti -- čo sa netýka základnej nezdaniteľnej sumy). Napríklad, ak študent nastúpil do zamestnania dňa 15. septembra 2002 a vyhlásenie podpíše dňa 2. novembra 2002, zamestnávateľ prihliadne na nezdaniteľné sumy základu dane v priebehu roka až od mesiaca decembra 2002. Zamestnanec však o tieto sumy -- z pohľadu celoročného nepríde. Keďže zdaňovacím obdobím je kalendárny rok, dodatočne sa mu všetky zohľadnia po skončení roka v plnej výške. Treťou možnosťou je, ak zamestnanec neuplatňoval nárok na nezdaniteľné sumy základu dane počas celého zdaňovacieho obdobia (alebo jeho časti), t. j. nemal v priebehu roka podpísané vyhlásenie, dodatočne po skončení roka má nárok na ich uplatnenie v plnej -- nekrátenej výške. Môže si ich uplatniť buď v rámci ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti, ak sa bude môcť vykonať. Podmienkou je, že do 15. februára nasledujúceho roka zamestnávateľovi príslušné skutočnosti oznámi a vyhlásenie podpíše dodatočne. Druhou možnosťou je daňové priznanie, kde si príslušné sumy odpočíta z daňového základu zamestnanec sám. Skutočnosť, že v tomto konkrétnom prípade ide o príjem zo závislej činnosti na základe uzatvorenej dohody o pracovnej činnosti so študentom, nemá žiaden vplyv na uvedené informácie. Podstatné je, aby príslušné vyhlásenie mal študent podpísané v každom kalendárnom mesiaci len u jedného, tzv. "hlavného" zamestnávateľa (ak ich má v jednom čase viac).
Prechod z účtovníctva nezárobkových organizácií roku 2002 do účtovníctva roku 2003
Opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 22 502/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a účtovej osnovy pre účtovné jednotky, ktoré nie sú založené alebo zriadené za účelom podnikania, obsahuje prechodné ustanovenia v § 64, ktorými sa má zabezpečiť prechod na použitie novej účtovej osnovy. Vzhľadom na to, že nová účtová osnova už nebude obsahovať niektoré účty, ktoré boli platné v do roku 2002, je potrebné zabezpečiť prevedenie ich zostatkov na nové účty, a to:
1. zostatok účtu 024 -- Inventár sa prevedie na účet 022 -- Stroje, prístroje a zariadenia,
2. z účtu 069 -- Ostatné dlhodobé finančné investície previesť sumu zodpovedajúcu budovám na účet 021 -- Stavby, sumu zodpovedajúcu pozemkom na účet 031 -- Pozemky, sumu zodpovedajúcu umeleckým dielam a zbierkam na účet 032 -- Umelecké diela a zbierky z dôvodu zmeny náplne účtu 069 -- Ostatné dlhodobé finančné investície,
3. zostatok účtu 084 -- Oprávky k inventáru sa prevedie na účet 082 -- Oprávky k strojom, prístrojom a zariadeniam,
4. zostatky účtov 251 -- Majetkové cenné papiere a 253 -- Dlžné cenné papiere sa prevedú na účet 251 -- Dlhové cenné papiere na obchodovanie, 253 -- Dlhové cenné papiere na predaj alebo 063 -- Dlhové cenné papiere držané do splatnosti, a to podľa zámeru účtovnej jednotky v súlade s § 12 opatrenia (bližšie pozri časť finančné investície).
5. zostatok účtu 386 -- Kurzové rozdiely aktívne sa prevedie na ťarchu účtu 545 -- Kurzové straty, zostatok účtu 387 -- Kurzové rozdiely pasívne sa prevedie v prospech účtu 645 -- Kurzové zisky z dôvodu zmeny metódy účtovania kurzových rozdielov,
6. zostatok účtu 918 -- Sociálny fond sa prevedie na účet 956 -- Sociálny fond,
7. zostatok účtu 900 -- Základné imanie a účtu 900 -- Fond základného imania sa prevedie na účet 901 -- Základné imanie.
Ostatné účty sa uzatvoria do účtu 962 -- Konečný účet súvahový tak ako doteraz, t. j. konečné zostatky účtov aktív sa zaúčtujú na ťarchu účtu 962 a konečné zostatky účtov pasív sa zaúčtujú v prospech účtu 962. Obdobne sa potom otvoria prostredníctvom účtu 961 -- Začiatočný účet súvahový.