Americkí a britskí vojaci postupne preberajúci pod svoju kontrolu ropné polia v Iraku sú si vedomí toho, že pod nohami im ležia druhé najväčšie zásoby ropy na svete a jediná iracká nádej na rýchle oživenie hospodárstva. Mnohí z nich si, navyše, pamätajú aj zničenie takmer všetkých ropných vrtov v Kuvajte v prvej vojne v Perzskom zálive v roku 1991. Aj keď pôvodné očakávania v prípade podpálenia ropných vrtov v Iraku sa nepotvrdili a zatiaľ horí len niekoľko z nich, záchrana polí a irackej infraštruktúry zostáva základom na konečný úspech USA a Británie v tejto vojne.
Dve ropné polia sa pritom vymykajú z rámca. Sú to Kirkuk na severovýchode krajiny a ropné pole Rumajla neďaleko juhoirackého mesta Basra. Bez prevádzkovania týchto ložísk by Irak prišiel až o 80 % produkcie a viac než 50 mil. USD na denných príjmoch z ropy. Ďalšími kritickými miestami sú mesto Bajdžij neďaleko Husajnovho rodiska Tikrit. Tu je priesečník dvoch ropovodov, ako aj najväčšia rafinéria v krajine.
"Doteraz sa postup USA javí veľmi úspešný. Väčšina analytikov očakávala omnoho väčšie škody na ropnom hospodárstve," uviedol John Lichtblau, šéf Nadácie pre výskum trhu s ropou, ktorá analyzuje, do akej miery politika USA ovplyvňuje americký petrochemický priemysel. "Napriek tomu, ešte je na konečné analýzy priskoro a môže prísť k nepomerne väčším škodám."
Analytici odhadujú, že obnova irackých ropných polí môže zabrať od deviatich mesiacov až do troch rokov, čo by pre irackú ekonomiku znamenalo pri súčasných cenách ropy stratu až 55 mld. USD. Takýto dlhý čas odstavenia polí by však znamenal aj zabezpečenie stabilných cien s ropou, pre Irak však o to zložitejšiu obnovu ekonomiky.
Ako uviedol britský denník The Financial Times, osemmesačné prípravy na vojnu dali Saddámovi Husajnovi dostatok času na podmínovanie ropných ložísk. Podľa Ronnieho Rolesa z Cudd Pressure Control, ktorej zamestnanci pomáhali hasiť horiace polia v Kuvajte a ktorí by mali túto činnosť realizovať aj v Iraku, Irak má potenciál urobiť ešte väčšie škody tým, že vyhodí do vzduchu základy ropných veží, čo je nepomerne horšie ako len ich podpálenie. Uhasiť iracké ropné polia je pritom nemalá výzva, najmä z dôvodu ich rozsahu a počtu. Ako dodal R. Roles, Irak je veľkosťou podobný Kalifornii a jeho ropné polia sú roztrúsené hlavne po celej východnej časti krajiny. Ešte väčší problém sú však vrty na severe, mnohé z nich vo vysokej nadmorskej výške, čo je obrovský rozdiel oproti situácii v Kuvajte. Uhasenie vrtov v Kuvajte pritom trvalo deväť mesiacov a ďalšie dva roky ich oprava a návrat do prevádzky, ktorá zabezpečila produkciu na predvojnovej úrovni. V prípade Iraku sa tento čas podľa R. Rolesa môže strojnásobiť.
Z ekonomického pohľadu je pre USA nemenej kritickým obsadenie prístavov Um Kásr a Mína al Bakr. Podľa britského ministra obrany Geoffa Hoona je Um Kásr "životne dôležitý pre budúcu ekonomiku južného Iraku". Len za ostatný mesiac Irak získal touto cestou niekoľko miliónov dolárov z pašovania ropy. Cez Mína al Bakr vyviezol Bagdad viac ako polovicu pre zmenu legálne exportovanej ropy.
Navyše, zablokovanie jediného prístupu Bagdadu k Perzskému zálivu znižuje aj riziko, že Irak spôsobí ďalšiu ekologickú katastrofu vyliatím miliónov barelov ropy do mora tak, ako to urobil vo vojne s Kuvajtom.
StoryEditor