Útok islamských radikálov v Džidde skrýva v sebe dvojité posolstvo. Prvým je fakt, že Američania sú aj naďalej hlavným cieľom teroristov. Druhým je zase poznanie, že ani Saudská Arábia, úzky spojenec USA, nie je schopná účinne chrániť americké zariadenia na svojom území. Iste, tieto poznatky nie sú nové, ich aktuálnosť je však ešte posilnená. V dôsledku irackej vojny totiž antiamerické nálady očividne zasiahli aj tie kruhy, ktoré sa predtým k USA stavali pozitívne. Súčasne však široko rozvetvený klan vládnucej saudskoarabskej vrstvy obchádza strach -- strach z toho, že USA by v budúcnosti celý vývoj na Blízkom Východe mohli pozorovať z "irackého" uhla pohľadu. A to je prizma, v ktorej je arabský svet principiálne projektovaný ako nepriateľský. Z neho sa odvíja aj nová teória o tzv. dominovom efekte. Po výmene režimu v Iraku bude nasledovať Irán, Sýria a raz v budúcnosti aj Saudská Arábia. Nezávisle od miery reálnosti či nereálnosti takéhoto ponímania možného vývoja však vzniká nedôvera, ktorá proti USA stavia aj niekdajších priateľov.
Toto pozadie hrá rolu aj pri úvahách nad nedávnym útokom v Džidde. Podobné atentáty sú totiž len zriedkavo izolované -- a darí sa im najmä v klíme, ktorá je minimálne sčasti ovplyvnená podporou verejnosti. V Saudskej Arábii sa útoky proti USA stretajú so sympatiami. Súvislosti s dlhou tradíciou americkej prítomnosti v tomto štáte sú zrejmé. Nech už ide o postavenie Američanov ako ropných manažérov, ktorí dlhý čas exploatovali domáce ropné zásoby, pričom zisky sa podľa názoru mnohých delili nerovnomerne, alebo o rolu vojenskej mocnosti, ktorá v roku 1991 z územia Saudskej Arábie v roku 1991 odštartovala prvé ťaženie proti Iraku.
Analýza saudskoarabskej dilemy vládnuce vrstvy zatiaľ neprinútila hľadať riešenie. Naopak. Rijád je stále uprostred tlaku dvoch krídel -- islamistov vahabistického razenia a reformátorov, ktorí požadujú viac slobody a občianskych práv. Nezávisle od toho, ktorú z týchto dvoch možností by si vláda vybrala, jedným si môže si byť istá -- odporom druhého krídla.
Saudská Arábia však nemá veľa času. V každom prípade nemá čas na nejaké pomalé reformy. Krajina ako ona, s obrovským rezervoárom tekutého čierneho zlata, si môže byť istá pozornosťou nielen USA, ale aj Číny. V záujme stabilného zásobovania ropou by totiž obe tieto krajiny mohli celkom dobre siahnuť aj po intervencii. (hn/gaf)