Predstavitelia vlády a ministerstiev často hovoria, že podnikateľské prostredie na Slovensku je dobré, resp. sa zlepšuje. Na druhej strane podnikatelia takmer zborovo dlhodobo tvrdia: je zlé. O podmienkach podnikania sa dnes na verejnosti viac diskutuje, zaznieva aj veľa kritiky. "Podnikateľské prostredie sa stalo ústrednou témou diskusií najmä vďaka ministerstvu hospodárstva. Je to dobrý signál, otvorene sa upozorňuje na pretrvávajúce problémy," tvrdí generálny riaditeľ sekcie stratégie Ministerstva hospodárstva (MH) SR Ján Oravec. Ako však upozorňuje, elementárna príčina problémov spočíva už v rôznorodej interpretácii pojmu podnikateľské prostredie. Podnikateľské skupiny si pod vytváraním priaznivého podnikateľského prostredia často predstavujú poskytovanie legislatívnych, finančných či administratívnych zvýhodnení pre jednotlivé firmy či odvetvia. Prezentujú názor, že by štát v rámci priemyselnej politiky mal vyselektovať perspektívne odvetvia a tie podporovať. Podnikatelia tiež odporúčajú proces revitalizácie vybraných firiem. "Podpora podnikania v žiadnom prípade nemôže byť len a hlavne o štátnych finančných podporných programoch, ktoré niekomu peniaze dajú a niekomu nedajú," oponuje J. Oravec. "Mala by spočívať -- a to je aj hlavný rozvojový program, po ktorom volajú podnikateľské organizácie -- vo vytváraní dobrých podmienok na podnikanie, investovanie, ako aj zamestnávanie ľudí. Priaznivejšie podnikateľské prostredie treba zabezpečiť pre všetky subjekty pôsobiace na trhu." Vyspelé ekonomiky podľa neho upúšťajú od sektorovej priemyselnej politiky (vytypovania odvetvových priorít ) a sústreďujú sa na tvorbu dobrých rámcových podmienok podnikania. J. Oravec však súhlasí s podnikateľmi v tom, že by štát mal vytvárať také prostredie, v ktorom by bolo možné predvídať budúci vývoj. Podmienky by sa nemali meniť niekoľkokrát za rok.
J. Oravec v tejto súvislosti zdôrazňuje skutočnosť, že od roku 1999 sa MH SR preorientúva z polohy riadiaceho orgánu na štátny úrad, ktorý sa sústreďuje na riešenie rámcových podmienok podnikania. Zmenila sa jeho organizačná štruktúra, vznikol nový, na túto problematiku špecializovaný odbor. Tvorba vhodného podnikateľského prostredia sa pevne zaradila medzi najvyššie priority ministerstva, ale i vlády SR. "Problémy sú s jej implementáciou. Prioritu síce máme, no nemáme toho, kto by mal kompetencie realizovať ju v praxi. Obrazne povedané, nemáme jedno "ministerstvo podnikateľského prostredia," vysvetľuje J. Oravec. Ide totiž o mnohodimenziálny problém, ktorý zasahuje do rezortov viacerých ústredných orgánov štátnej správy. Napríklad vytvorenie efektívneho právneho rámca na ochranu súkromného vlastníctva a zabezpečenie vymožiteľnosti práva je predovšetkým úlohou Ministerstva spravodlivosti SR a súdnictva. Úpravu celkového finančného zaťaženia firiem prináleží ministerstvu financií, odvody do fondov zasa ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny. Navyše jednotlivé ministerstvá často nezohľadňujú dosahy prijímaných opatrení na podnikateľské prostredie a často pripravujú zákony, ktoré život firmám nezlepšujú, ale, naopak, zhoršujú.
Situáciu by podľa J. Oravca mohla pomôcť riešiť zmena štruktúry ministerstiev a ich kompetencií. Upraviť je potrebné najmä vzťah medzi ministerstvom hospodárstva a financií. To dnes de facto robí hospodársku politiku, hoci by malo byť predovšetkým "ministerstvom štátneho rozpočtu".
StoryEditor