Z vojny v Iraku majú strach aj archeológovia. Hovoria, že značné škody môže utrpieť mnoho pamiatok. Washington síce sľúbil, že urobí všetko, čo bude môcť, na záchranu historických objektov. Vedci však pripomínajú, že pamiatky boli poškodené i v roku 1991.
"Sumerský zikkurat v Uru zasiahla americká bomba," pripomenul v rozhovore pre BBC historik architektúry Dan Cruiskhank. Hneď však dodal: "Samozrejme, bola to aj vina Saddáma Husajna, ktorý v tesnej blízkosti vybudoval leteckú vojenskú základňu."
Cruiskhankovi nejde o hľadanie vinníkov. Ide mu hlavne o to, aby sa podarilo zachrániť unikátnu stavbu, ktorá vznikla na prelome 22. a 21. storočia pred Kristom. Z trojstupňovej veže sa dodnes zachovali dva prvé stupne, tie boli v minulom storočí rekonštruované. Bomba ich síce nezničila, no poškodila ich.
Veľké nebezpečenstvo hrozí aj mešite imáma Husajna v meste Karbalá, jednej z dvoch celosvetovo najvýznamnejších svätýň pre šiitských moslimov. Dôvod na bombardovanie by bol rovnaký ako motív na útok na Ur v roku 1991: Bagdadský režim pri mešite postavil továreň na výrobu rakiet. Keby spojenci pri útoku na továreň zasiahli aj Husajnovu mešitu, vyvolalo by to v islamskom svete mimoriadne rozhorčenie.
"Dnes, keď existujú tzv. inteligentné bomby schopné zasiahnuť cieľ veľmi presne, pravdepodobnosť poškodenia pamiatok je predsa len menšia," povedal agentúre AFP expert z Federácie amerických vedcov Josh Keller.
Problém je však aj v tom, že v Iraku, niekdajšej Mezopotámii, považovanej za kolísku civilizácie, je toľko archeologických nálezísk, že nie je možné ochrániť úplne všetky.
"Celý Irak je jedno obrovské nálezisko," povedal novinám Washington Post archeológ Gibson McGuire, ktorý pôsobí na univerzite v Chicagu. Ten vybral 150 lokalít, ktoré by mali byť chránené za každú cenu. Zoznam odovzdal Pentagónu. Sám však priznáva, že vyberanie bolo mimoriadne ťažké.
V Uru nestoja len zvyšky slávneho zikkuratu. Sú tu pozostatky mnohých ďalších významných budov vrátane chrámov a palácov. Ruiny iného sumerského mesta Uruku sa rozkladajú na ploche šesť štvorcových kilometrov -- a dodnes ich obkľučujú základy mohutných hradieb, ktoré ospevuje Epos o Gilgamešovi, vladári z prelomu 28. a 27. storočia pred Kristom.
Cenné sú pamiatky Babylonu s torzom "babylonské veže" -- zikkuratu Etemenanki (Sídlo základov neba a zeme), s visutými záhradami, ktoré antická tradícia omylom pripísala kráľovnej Semiramis a s Ištarinou bránou.
McGuirea inšpiroval poslať petíciu Pentagónu hlavne fakt, že v roku 1991 Iracké národné múzeum v Bagdade -- miesto, kde je sústredená väčšina najvýznamnejších mezopotámskych nálezov, uniklo zničeniu len zázrakom. V okolí stavby pritom spojenci zrovnali so zemou mnoho budov. Mc Guire dúfa, že jeho iniciatíva pomôže pamiatky lepšie ochrániť.
Existujú však aj iné nebezpečenstvá, s ktorými Pentagón nemôže nič urobiť. Zle strážené náleziska sa čoraz častejšie stávajú rajom zlodejov, ktorí sa snažia svoje "nálezy" speňažiť v zahraničí. Odhaduje sa, že od vojny v roku 1991 zmizlo z Iraku vyše tritisíc pamiatok. Stopa sa len málokedy objaví. Výnimkou bol rok 1996, keď sa na Západe objavil inzerát, ktorý ponúkal časti sôch zo Sinachribovho paláca v asýrskom Ninive -- zo stavby, ktorú sám Sinecharib označil za "palác, ktorému sa žiaden nevyrovná".
Americká archeologička Patty Gerstenblithová hovorí: "Ak budú USA po vojne dočasne Irak spravovať, nemali by zabudnúť na ochranu ich dedičstva. Jeho drancovanie už nesmie ďalej pokračovať."