Najväčšej mediálnej pozornosti spomedzi odporcov medzinárodnej koalície v Iraku sa pre sústavnú teroristickú aktivitu tešia zvyšky Saddámových verných a zahraničných bojovníkov pôsobiacich zrejme pod krídlami Al-Kajdy.
Ide však o skupiny, ktorým chýba v krajine masová podpora a nič iného než deštrukciu a násilie Iračania neponúkajú. Koaličným jednotkám a americkej správe však vyrastá vážny protivník na juhu krajiny: zatiaľ nenápadne na pozadí krvavých atentátov v severných oblastiach Iraku. Mladý šíitský duchovný Muktadá Sadr chce viesť svojich zverencov proti Američanom a cudzím jednotkám s cieľom ustanoviť v Iraku islamskú republiku. Na rozdiel od saddámovcov či Al-Kajdy ho podporuje mnoho Iračanov.
Muktadá Sadr je synom bývalého najvplyvnejšieho duchovného vodcu irackých šíitov, ajatolláha Sádika Sadra. Toho v roku 1999 Saddám popravil. Z otcovej popularity ťaží syn. Keď v apríli padol Bagdad, jeho dvojmiliónové šíitské predmestie s názvom Saddámovo mesto sa zmenilo na Sadrovo mesto. Portréty a fotografie popraveného klerika zdobia ulice a domy v južnej a strednej šíitmi obývanej časti Iraku
Zatiaľ čo niektorí šíitskí duchovní potichu spolupracujú s medzinárodnými jednotkami alebo sa s nimi aspoň snažia vychádzať v dobrom, Muktadá Sadre zavelil opačným smerom. Koaličných vojakov vyzýva na prestup na islam, hrozí svätou vojnou, chce zaviesť zákaz alkoholu a povinné nosenie ženského závoja i pre nemoslimov v krajine a každého, kto spolupracuje s koalíciou, nazýva odpadlíkom od islamu.
Jeho stúpenci organizujú obnovenie normálneho chodu v nemocniciach, starajú sa o odvoz odpadkov, strážia zdroje pitnej vody i elektriny, chránia niektoré časti mesta pred zlodejmi a finančne podporujú sociálne najslabšie vrstvy šíitskej komunity.
Príslušníci Sadrovej milície, zvanej Mahdího armáda, sa už stretli s americkými vojakmi. Tí museli zasiahnuť v budove administratívnej správy Sadrovho mesta, ktorú jeho stúpenci násilím obsadili a dočasne z nej vyhodili riadne dosadených Američanov.
Minulý týždeň však Sadr oznámil vznik konkurenčnej vlády, ktorá nebude podľa jeho slov spolupracovať s okupantmi a nebude sídliť v Bagdade, ale v posvätnom šíitskom meste a teologickom centre Nadžafe.
Američania oznámili, že zvažujú zatknutie Sadra, pred čím ich však mnohí umiernení šíiti varujú. Vyvolalo by to podľa nich veľké nepokoje, pretože Muktadá Sadr má veľký vplyv medzi šíitmi v Bagdade.
Šíitskí duchovní majú obrovský vplyv, a pretože šíiti tvoria v krajine väčšinu, budú zrejme mať v budúcnosti najväčší vplyv v krajine. Ich prípadné výzvy na povstanie by boli tým najhorším scenárom, povedal pre International Herald Tribune arabista Kenneth Katzman.
V boji o vedenie irackých šíitov, počas Saddámovho režimu diskriminovaných, však iba tridsaťročný Sadr čelí o štyridsaťosem rokov staršiemu ajatolláhovi Alímu Sistánímu. Ten má zatiaľ viac stúpencov, je za demokratické voľby, odmieta teokratický režim a vyzýva Iračanov na trpezlivosť, čo sa týka odchodu amerických jednotiek.
Obidvaja muži majú svoje sídla v Nadžafe len niekoľko blokov od seba. Sistání však zo strachu o svoj život takmer nevychádza von.
"Američania skôr alebo neskôr proti Sadrovým milíciám budú musieť zasiahnuť. Keď to neurobia, bude mať každý svoju ozbrojenú skupinu a prepukne občianska vojna," hovorí jeden z poradcov ajatolláha Sistáního.