V roku, keď sa Japonci chystajú pripomenúť päťdesiate deviate výročie zhodenia prvej atómovej bomby na Hirošimu, prichádza Pentagón s ďalšou prelomovou bombou. Pôjde o najničivejšiu neatómovú zbraň na svete, ktorej pracovný názov je MOP (Massive Ordnance Penetrator). Bomba s hmotnosťou takmer štrnásť ton je určená na to, aby dokázala explodovať pod zemským povrchom. Má likvidovať opevnené podzemné objekty.
"Američania reagujú na zmenu nepriateľa, ktorá prišla s koncom studenej vojny a nástupom vojny proti terorizmu. Vracajú sa k výrobe klasickej konvenčnej výzbroje a ustupujú od zbraní na báze uránu a plutónia," hovorí expert na vývoj zbraní Radek Havelka, šéfredaktor špecializovaného servera www.valka.cz. "V čase studenej vojny išlo o schopnosť zasiahnuť veľké ciele a rozsiahle územie, teraz ide skôr o presné zničenie malého cieľa, napríklad skupín teroristov," dodáva.
Terčom nových bômb môžu byť skrýše Al-Kajdy či podzemné mimoriadne dobre chránené miesta, kde by sa mohli pripravovať zbrane hromadného ničenia. Televízia CNN citovala nemenovaných predstaviteľov Pentagónu, podľa ktorých sa moderné bomby vyvíjajú okrem iného aj preto, aby ničili existujúci či potenciálny atómový arzenál Severnej Kórey či Iránu.
MOP rozšíri kategóriu superťažkých bômb, do ktorej patrí viac než tridsať rokov existujúca bomba známa ako Kosačka sedmokrások (Daisy Cutter) či v minulom roku vyskúšaná takmer desaťtonová MOAB. Predchádzajúce typy sa však odlišujú od MOP tým, že explodujú nad zemou, nie pod povrchom. "Existujú ciele, ktoré s tým, čo máme k dispozícii, zatiaľ nevieme zasiahnuť a zničiť. Preto bude MOP v budúcnosti dôležitá," povedal pre agentúru Reuters Jake Swinson z výskumného zbrojného centra na leteckej základni Eglin na Floride. Na tejto základni nová superbomba vzniká. Prvé testy sa majú podľa Swinsona uskutočniť v roku 2006.

Bomba za státisíce
Americké letectvo prijíma ponuky na vypracovanie detailných technických podkladov na konštrukciu bomby s požadovanými parametrami a vlastnosťami. Ako výrobcovia prichádzajú do úvahy napríklad firmy Lockheed Martin, Boeing a Raytheon. Uzávierka tendra je 16. augusta. Pôvodne ministerstvo obrany chcelo mať podobnú zbraň k dispozícii už pred vojnou v Iraku s tým, že by mohla byť použitá na Saddámove paláce a bunkre. Projekt sa však nestačil realizovať a rozbieha sa na Floride až teraz.
MOP bude patriť do kategórie tzv. inteligentných bômb navádzaných satelitom. Zhodiť ich môžu lietadlá B-52 a bežnými radarmi nezachytiteľný bombardér B-2. "Ťažko odhadovať presnú cenu jedného kusa. Tomahawk-2 stojí asi milión dolárov, bežné bomby s hmotnosťou jeden až dve tony navádzané cez satelit rádovo desaťtisíce dolárov. Jedna MOP bude stáť rádovo státisíce dolárov," domnieva sa Lukáš Visinger z Armádneho technického magazínu.
Pre americký rozpočet to bude znamenať veľké výdavky v čase pokračujúceho pôsobenia v Iraku, kde sa celkové náklady, schválené Kongresom, vyšplhajú podľa servera NationalPrioritiesProject viac ako o150 miliárd dolárov.
Odborný časopis Jane's Defence Weekly posudzuje, že nová bomba musí prejsť dôkladným otestovaním a jej vývoj bude technicky extrémne náročný.
"Je ťažké udržať takú mamutiu bombu v správnom kurze a naviesť ju presne na cieľ. Štrnásť ton je štrnásť ton. Bude treba veľa skúšok," uviedol v časopise technický riaditeľ výskumného strediska na floridskej základne Fred Davis.

Sestra sekačky sedmokrások
MOP možno označiť za tretiu generáciu superťažkých bômb po Kosačke sedmokrások a minulý rok vyskúšanej MOAB. Kosačku nasadzovali od roku 1970 vo Vietname. Po výbuchu ničí všetko v okruhu zhruba 600 metrov. V hustej vietnamskej džungli likvidovala stromy a ďalšiu vegetáciu a pomáhala tak pripraviť miesto na pristátie helikoptér. Jedenásť týchto bômb použili Američania tiež proti irackej armáde vo vojne za oslobodenie Kuvajtu v roku 1991.
Experti vtedy zdôrazňovali aj jej psychologický efekt, spočívajúci v zastrašení nepriateľa. Na iracké pozície zhadzovali Američania v roku 1991 letáky s obrazom Kosačky sedmokrások a nápismi Uteč a ži alebo Zostaň a zomri. Naposledy bola Daisy Cutter v akcii v novembri 2001 v Afganistane pri bombardovaní skrýše Al-Kajdy a Talibanu v jaskynnom komplexe Tora Bora na východe krajiny.
Jej nasledovníčka MOAB (Massive Ordnance Air Burst), ktorú vyrobila firma Dynetics so sídlom v Alabame, váži takmer desať ton a bola vyskúšaná minulý rok na základe Eglin. Americká armáda ju mala v Iraku, ale nakoniec ju nepoužila. Špekulácie o tom, že ju letectvo zhodilo na pozície Saddámových Republikánskych gárd neďaleko Basry, sa nepotvrdili. Bombe sa niekedy s narážkou na Saddámov známy výrok o matke všetkých bitiek hovorí Matka všetkých bômb (MOAB -- Mother of All Bombs). MOAB má postupne nahradiť Kosačky sedmokrások.
"Zbrane sa inovujú tiež vtedy, keď zásoba tých starých dochádza. A pokiaľ viem, veľa kusov Daisy Cutter už USA v skladoch nemajú," hovorí Radek Havelka.
Rekord medzi konvenčnými bombami však zatiaľ stále drží legendárna americká obryňa T-12 Cloudmaker, vyrobená už v roku 1944. Vtedy ju mohol prevážať na palube jedine bombardér B-36 Peacemaker. Vážila takmer dvadsať ton a podľa predstáv konštruktérov mala po dopade spôsobiť lokálne zemetrasenie. Letectvo ju však nikdy nepoužilo.

Bomba je dobrá investícia
Pavel Tomášek
Správa o vývoji novej superťažkej bomby pôsobí tak hrozivo, aké ničivé zrejme budú účinky jej použitia. Zdesenie je však len prvou prirodzenou reakciou, ktorá po oboznámení sa s dôležitými detailmi a okolnosťami neobstojí. Američania, pripravujúci výrobu najničivejšej neatómovej zbrane na svete, si ju nepripravujú ako hračku či veľkolepú demonštráciu sily. Jej zaradením do arzenálu chcú získať účinný prostriedok na boj proti dnešnému nepriateľovi číslo jeden, ktorým sú teroristi. Veľké sumy, vynaložené na vývoj a konštrukciu novej bomby, sú dobre a prezieravo investovanými peniazmi, a to i v čase, keď je americký štátny rozpočet v hlbokom deficite a ženie sa do veľkých problémov spôsobených starnutím silných povojnových ročníkov. Tvrdohlavosť, s akou Američania robia všetko pre to, aby si udržali svetové prvenstvo vo vojnovej oblasti, by mala byť kvitovaná predovšetkým v Európe. Lebo o čo viac sa európski štátnici na najrôznejších summitoch dohadujú o projektoch spoločnej obrannej politiky, o to menej pre skutočnú ochranu kontinentu robia. A svet, v ktorom najdokonalejšie a najničivejšie zbrane vyrábajú Američania, je predsa len miestom, kde Európan môže dobre a spokojne žiť.