Všetci nemajú volebné právo - napríklad vo Francúzsku majú právo voliť iba francúzski občania, a tých je v tamojšej moslimskej populácii asi len polovica, ale počet moslimských voličov neustále rastie vďaka vysokej pôrodnosti. Dôkazom je Nemecko, kde je v moslimských rodinách priemerný počet detí na ženu 3,8, kým všeobecný priemer v NSR je 1,2. Niekedy v polovici storočia by sa mal počet moslimských obyvateľov EÚ zdvojnásobiť. Tento pomer môže ešte zmeniť prípadné rozšírenie dvadsaťpäťky o Turecko s jeho sedemdesiatimi miliónmi obyvateľov.
Moslimská populácia v západnej Európe je záležitosťou posledných päťdesiatich rokov. "Moslimovia prichádzali v 50. a 60. rokoch za prácou a očakávalo sa, že v čase recesie okolo roku 1973 sa vrátia. Naopak, začali sa usadzovať aj s rodinami a bolo pre nich lepšie byť nezamestnanými v Európe ako doma. Na konci 80. rokov dorástla prvá generácia moslimov narodených či vychovaných v Európe," opisuje rast islamu v západoeurópskych krajinách francúzsky orientalista Gilles Kepel.
Imámovia často v mešitách nabádajú veriacich, aby volili politikov, ktorých program nie je v rozpore s islamskými hodnotami. Väčšinou majú moslimovia sklon voliť strany, ktoré sú proti sprísneniu imigračných podmienok. V Nemecku dávajú skôr hlasy sociálnym demokratom - a zlou správou pre kresťanských demokratov je, že na voľbách v roku 2006 sa bude môcť zúčastniť takmer milión moslimských voličov.
V Holandsku má ľavicová Strana práce moslima vo vedení amsterdamskej radnice a tiež niekoľko poslancov islamského vyznania v parlamente. Britskí moslimovia väčšinou sympatizujú s labouristami, ale vojna v Iraku to môže zmeniť.
Vo Francúzsku však medzi moslimami získavajú hlasy komunisti. Napríklad na severnom parížskom predmestí Saint Denis, kde komunisti obsadzujú veľa kresiel na radnici. Gaullistickej pravici moslimovia príliš nedôverujú.
"Jacques Chirac sa to pokúsil zmeniť vymenovaním politika alžírskeho pôvodu do funkcie námestníka ministra obrany, ale veľmi to nepomohlo. Francúzski moslimovia žijú stále skôr v akomsi politickom gete, nemajú ani jedného zástupcu v parlamente. Mladí moslimovia majú problém s identitou, pretože väčšina Francúzov ich v skutočnosti za Francúzov veľmi nepovažuje. Krajinu síce reprezentuje niekoľko moslimských športovcov na čele so Zinedinom Zidanom, ale tí to nezachránia," hovorí odborník na francúzsku politiku Jan Eichler z pražského Ústavu medzinárodných vzťahov.
Útoky 11. septembra na Spojené štáty a tento rok 11. marca v Madride prudko zvýšili strach Európanov z islamu a teroristov pôsobiacich v moslimských komunitách na kontinente.
Obavy ešte viac posilňujú fanatickí duchovní, ktorí vo svojich mešitách hlásajú džihád, podporujú nenávisť voči Západu a dokonca pôsobia ako regrúti teroristických organizácií. Novú dimenziu tak získala dlhoročná otázka, či moslimovia budú schopní skĺbiť svoju vieru so životom v sekulárnej demokratickej spoločnosti (napríklad idea tzv. euroislamu), alebo či zostanú izolovaní a budú medzi nimi silnieť sklony k radikalizmu.
|
Počet |
z obyvateľov krajiny | |
| Francúzsko |
4,5 mil. |
7,50% |
| Nemecko |
3,0 mil. |
3,60% |
| Británia |
1,8 mil. |
2,50% |
| Taliansko |
1,0 mil. |
- |
| Holandsko |
1,0 mil. |
6,20% |
| Španielsko |
600 tis. |
1,20% |
| Belgicko |
500 tis. |
4,50% |
| Švédsko |
300 tis. |
3,60% |
| Rakúsko |
200 tis. |
2,50% |
| Dánsko |
200 tis. |
3,00% |
| Zdroj: Economist, Orientálny ústav v ČR, Islámska nadace | ||