Každé dva dni na slovenských cestách zahynú traja ľudia. Každú hodinu sa stane sedem nehôd. Situácia sa pritom naďalej zhoršuje. Podľa policajných štatistík zahynulo za prvý štvrťrok na cestách až 151 ľudí, čo je o 48 viac ako za rovnaké obdobie minulého roka. Radikálne stúpol aj počet zranených. Slovensko sa pritom zaviazalo voči Európskej únii znížiť počet mŕtvych na cestách do roku 2010 na 305. Najčastejšou príčinou dopravnej nehody je síce podľa Františka Kocúra z Výskumného ústavu dopravného chybné správanie účastníkov, svojím dielom však prispievajú aj cesty.
Nebezpečná Nitra
Na Slovensku je niekoľko desiatok úsekov, kde sa každoročne opakuje veľké množstvo dopravných nehôd. Najtragickejšie následky pritom majú v okrese Nitra. Tam vlani zahynulo na cestách 29 osôb, čo je najviac z celého Slovenska. Najproblematickejším úsekom je pritom už niekoľko rokov cesta medzi Nitrou a Zlatými Moravcami. "Cesta je extrémne preťažená. Spomínam si na analýzu, podľa ktorej tade každých šesť sekúnd prejde auto v oboch smeroch," vysvetľuje hovorca nitrianskej polície Miloš Fábry. Problém je podľa neho najmä v tom, že vodiči prichádzajúci z Bratislavy po rýchlostnej komunikácii sa zrazu ocitnú v lieviku. "Chcú ísť rovnako rýchlo ako po diaľnici a potom sa stávajú dopravné nehody."
Diaľnica bude o tri roky
Policajné hliadky sú pritom podľa Fábryho na tomto úseku takmer stále. Hovorca Národnej diaľničnej spoločnosti Marcel Jánošík avizuje, že situácia by sa mala čoskoro vyriešiť. "Sme vo vysokom štádiu prípravy celej rýchlostnej cesty R1 od Nitry po Hronský Beňadik. Plán je mať to postavené do roku 2010." V Nitrianskom kraji sú podľa Fábryho aj ďalšie úseky, kde sa často stávajú tragické dopravné nehody - napríklad medzi Nitrou a Hlohovcom či Novými Zámkami a Komárnom.
Druhé miesto v počte tragických dopravných nehôd mali vlani Žilinský a Košický kraj. V oboch vlani zahynulo 79 osôb. "Najnehodovejší je určite prieťah Žilinou, kde sme na jednom kilometri mali až 58 nehôd," vysvetľuje Veronika Hoštáková zo žilinského krajského dopravného inšpektorátu. Práve v Žilinskom okrese vlani našlo na cestách svoju smrť až 20 osôb. "Je tam veľká intenzita cestnej dopravy a nevyhovujúca cestná sieť."
Bratislavské "ťukance"
Čo do počtu dopravných nehôd drží z počtom takmer 14-tisíc jednoznačne rekord Bratislavský kraj. Podľa policajného viceprezidenta Stanislava Jankoviča však najväčší podiel tvoria "ťukance", ktoré sa stávajú v dopravných zápchach. Najnehodovejšou lokalitou je pritom okres Bratislava II. "Je to najväčší okres a sú tam všetky výpadovky," vysvetľuje bratislavská policajná hovorkyňa Alena Toševová. Najviac nehôd bolo vlani na Lamačskej ceste (278). Najrizikovejšia križovatka je medzi Bajkalskou ulicou a Prístavným mostom. Najzávažnejšie nehody sa však zväčša stávali mimo Bratislavy - v okrese Malacky a Senec. Situáciu podľa bratislavského župana Vladimíra Bajana vyrieši až kompletný obchvat mesta.
Arogantní šoféri
Hlavnou príčinou nehôd je podľa Fábryho čoraz väčšia arogancia vodičov a chýbajúca výchova k zodpovednosti za volantom. "Každá nehoda má jeden podtext - a to je bezohľadnosť a nerešpektovanie zákona. Teraz sme zadržali vodičský preukaz vodičovi za prekročenie rýchlosti o 44 kilometrov v uzavretej obci. Zistili sme, že pred pol rokom prekročil rýchlosť dokonca o 50 kilometrov za hodinu." Podľa Hoštákovej bol najčastejšou príčinou nehôd nesprávny spôsob jazdy. Najrizikovejšia je však neprimeraná rýchlosť. "Tam máme až 22 usmrtených. Keď u nás v tom horskom teréne vodiči idú v kolónach, ponáhľajú sa, riskujú a potom nezvládajú riadenie."