Trh vysokých škôl na Slovensku je už v podstate zaplnený. Tvrdí to minister školstva Martin Fronc. V tomto akademickom roku nastúpila na denné štúdium viac než polovica absolventov stredných škôl. "To už je veľmi slušné európske číslo." Minister varuje, že už čoskoro sa aj na vysokých školách prejavia dosahy slabších populačných ročníkov. S rovnakým problémom už bojujú základné a stredné školy, kde znížené počty žiakov vedú k rušeniu alebo zlučovaniu škôl a prepúšťaniu učiteľov.
Tiene nad univerzitami
Froncovi dávajú za pravdu aj viacerí odborníci. "Na Slovensku je asi najviac univerzít na počet obyvateľov v Európe," upozorňuje rektor UK v Bratislave František Gahér. Ako ho doplnil Andrej Salner z Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť, počet študentov vysokých škôl sa za posledné roky viac než zdvojnásobil. "Zaznamenali sme obrovskú expanziu vysokoškolského štúdia."
Kvantita je v tomto prípade na úkor kvality, hovorí poslankyňa NR SR Beáta Brestenská. "Dôležité je preto roztriediť ich na výskumné univerzity a vzdelávacie vysoké školy." Viaceré nové projekty majú navyše podľa Akreditačnej komisie problematickú úroveň: niektoré návrhy splnili síce minimálne požiadavky, určité pochybnosti o účelnosti ich existencie však zostali.
"Lietajúci" profesori
Zakladanie nových škôl nemusí zďaleka odstrániť problém s kvalitou vzdelávania. "V konečnom dôsledku budeme totiž len prerozdeľovať tých istých pedagogických zamestnancov," vyhlásil predseda Rady vysokých škôl Libor Vozár. Podľa predsedu Akreditačnej komisie Pavla Návrata nie je na Slovensku dosť voľných pedagógov - každá škola by mala mať učiteľa, ktorý sa natoľko stotožní s jej projektom, že sa rozhodne na nej pôsobiť.
A tak sa stáva, že študijné odbory na viacerých univerzitách garantujú rovnakí profesori. "Často sa stretávame s tým, že pedagógovia pôsobia na troch - štyroch školách súčasne," priznáva Návrat. V niektorých oblastiach (finančníctvo, informatika či právo) kvalifikovaní pedagógovia zase chýbajú. "V súkromnej sfére sú totiž zaplatení oveľa lepšie."
(Ne)zaujímavé odbory
Alternatívou by podľa Salnera mohli byť súkromné vysoké školy. "Pružnejšie reagujú na dopyt študentov. Ponúkajú totiž atraktívne odbory ako ekonomika či právo - teda oblasti, v ktorých verejné vysoké školy nedokážu zabezpečiť potrebný počet študijných miest. Práve to však kritizuje akreditačná komisia. "Ani sa nepokúsili vstúpiť do veľkej väčšiny odborov. Spoločenské, technické či prírodné vedy, tieto oblasti sú úplne nepokryté," prízvukuje Návrat. K rozšíreniu ponuky vysokoškolského vzdelávania preto podľa komisie zatiaľ neprispievajú a nie sú ani významnou alternatívou.
Vyššiu konkurenciu a širšiu ponuku môžu podľa neho priniesť zahraničné vysoké školy, ktoré sa snažia etablovať na Slovensku. Aj to má však háčik. "Skúsenosti z Maďarska a Poľska nasvedčujú, že často so zahraničnou pobočkou neprídu aj profesori."
Vysoké školy na Slovensku (do plochy)
- verejné vysoké školy: 20
- štátne vysoké školy: 3
- súkromné vysoké školy: 5
Ako pribúdali vysoké školy
- v roku 1999 vznikla prvá súkromná Vysoká škola manažmentu v Trenčíne
- v roku 2003 vznikla verejná Univerzita Jánosa Seleyho v Komárne a súkromná Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave
- v roku 2004 vznikla súkromná Vysoká škola ekonómie a manažmentu verejnej správy v Bratislave, Vysoká škola ekonómie a manažmentu verejnej správy v Bratislave a Bratislavská vysoká škola práva v Bratislave
- tento rok vznikla súkromná Vysoká škola v Sládkovičove
Kritériá na udelenie akreditácie
- každý študijný program musí mať svojho garanta minimálne na úrovni docenta
- garant študijného programu nesmie vykonávať túto funkciu na inej škole
- musí byť zabezpečené materiálno-technické vybavenie ako priestory na výučbu, knižnica, počítače s pripojením na internet
- musí byť zabezpečená realizácia vedecko-výskumnej činnosti
Koľko študentov sa z 18- až 19-ročných sa dostalo na vysokú školu (v %)
2000 - 38
2001 - 41,6
2002 - 39,8
2003 - 45,5
2004 - 54,9
zdroj: MŠ