Bratislava sa pýši piatimi mostami cez Dunaj. Každý z nich je unikát

Prvý pevný most cez Dunaj v Bratislave, ktorý mal rôzne mená (Most cisára Františka Jozefa, Štefánikov most, Most Červenej armády, Starý most - v súčasnosti), otvoril cisár František Jozef. Udalosť sa odohrala 30. decembra 1890 a už na Nový rok 1891 po moste hrkotali povozy.

Podľa historických správ výstavba mosta postaveného výlučne z domácich (uhorských) materiálov stála vtedy 1.780.000 zlatých. Sedem mohutných z kamenných kvádrov postavených pilierov nieslo 460 metrov dlhý a 6,5 metra široký most. Jeho stredná časť bola zosilnená zavesením na mohutný železný oblúk. Most bol postavený tak vysoko, aby mohli pod ním preplávať lode aj v prípade najvyššieho stavu hladiny Dunaja. V tesnej blízkosti cestného mosta na spoločných pilieroch a predmostí postavili aj železničný most Zadunajskej miestnej železnice. Železničnú dopravu na ňom otvorili v novembri 1891.
      
Most slúžil 55 rokov. V noci z 2. na 3. apríla 1945 ho vyhodili do vzduchu ustupujúce nemecké vojská. Oceľový cestný most bol obnovený s využitím typizovaného mostného systému Roth-Waagner. Rekonštrukcia mosta sovietskou Červenou armádou sa začala 4. augusta 1945, dokončený bol 24. januára 1946. Most dostal vtedy názov Most Červenej armády. V roku 1950 bol obnovený na spoločných pilieroch aj železničný most.
      
V súčasnosti sa kompletizuje projekt na rekonštrukciu Starého mosta, ktorá by sa mala realizovať v období máj 2013 až jún 2015, a to po medzinárodnej súťaži na zhotoviteľa diela. Starý most treba opraviť, pretože geodetické merania a dynamické skúšky potvrdili šiesty stupeň poškodenia zo sedemstupňovej stupnice. O tomto fakte informovala 25. mája 2010 a. s. Metro Bratislava. Od 13. mája 2010 je na Starom moste vyhlásený havarijný stav a zakázaná premávka akejkoľvek dopravy.

Nový most je jedným z dominantných symbolov hlavného mesta. Jeho výstavbu začali pre zabezpečenie prístupu cez Dunaj do novovybudovaného sídliska v bratislavskej Petržalke. Kvôli výstavbe bola zničená časť Starého Mesta a za obeť padlo napríklad Rybné námestie či podhradie so židovskou štvrťou. Most kompletne dokončili v roku 1974, cestná premávka sa však na ňom začala o dva roky skôr.
      
Známy je najmä tým, že visí na pylóne, na vrchole ktorého sa nachádza kaviareň. Dĺžka mosta je 432 m, dĺžka cesty premostenia je 303 m a šírka mosta je 21 m. Most pôvodne niesol názov Most SNP. Po novembri 1989 sa začal oficiálne používať zaužívanejší názov - Nový most. Mestskí poslanci v marci 2012 schválili všeobecne záväzné nariadenie mesta o zmene názvu tohto mosta. Staronové pomenovanie Most SNP začne platiť symbolicky 29. augusta 2012.

Prístavný most sa nachádza v najvýchodnejšej časti bratislavského povodia rieky Dunaj v blízkosti bratislavského nákladného riečneho prístavu, od ktorého je aj odvodený jeho názov. Most postavili v rokoch 1977-1985. Má dve podlažia, plní dvojitú funkciu cestného aj železničného mosta. Jeho súčasťou je 13 estakád. Je najvyťaženejším mostom Bratislavy, lebo okrem prechodu z petržalskej časti mesta je súčasťou hlavného mestského cestného okruhu. V súčasnosti je jediným železničným mostom v Bratislave.

Most Lafranconi je prvý betónový most, ktorý preklenul Dunaj v Bratislave a je v najzápadnejšej časti bratislavského povodia rieky Dunaj. Most začali stavať v roku 1985 a dostavali ho v roku 1991. Rovnako ako Prístavný most je súčasťou stále budovaného diaľničného obchvatu hlavného mesta. Zároveň je mostom, ktorým vedie viacprúdová komunikácia na Viedeň (Rakúsko) zo severného brehu Dunaja a na Kúty - Brno (Česká republika) z južného brehu Dunaja. Most má sedem polí a spolu s estakádami meria 1134 m. Samotné premostenie cez rieku meria 800 m, a tak je v Bratislave zatiaľ najdlhším mostom cez Dunaj.

Most Apollo slávnostne otvorili 4. septembra 2005 a do prevádzky ho v plnom režime sprístupnili o deň neskôr. Stavali ho 30 mesiacov od roku 2003. Projekt mosta má dlhú históriu. Lokalita premostenia bola stanovená s minimálnymi zmenami už v roku 1976, pričom sa využil voľný priestor, ako aj povodňové nížiny na oboch brehoch Dunaja. Most Apollo je príťažlivým objektom v panoráme mesta svojím tvarovým riešením, farebnosťou použitých materiálov a po zotmení efektným osvetlením.

Jeho celková dĺžka spolu s estakádami je 854 m a šírka 32 m. Koryto Dunaja, ktoré je široké 300 m, preklenuje oceľová konštrukcia s dĺžkou 231 m v tvare oblúka s výškou 36 metrov. Jedinečnosť projektu spočívala v technike osadenia - stavbári konštrukciu hlavného mostného poľa s hmotnosťou 5200 ton zmontovali na ľavom brehu Dunaja a pootočením nad vodou ju za pomoci súkolia lodí preniesli a osadili na jediný pilier v toku pri pravom brehu rieky. Dĺžka komunikácie od napojenia na Dolnozemskú cestu cez most po križovatku Mlynské nivy - Košická - Prievozská je 1853 m. Most Apollo dostal názov po bývalej rafinérsko-olejárskej fabrike, ktorá stála v blízkosti mosta a 16. júna 1944 sa stala terčom leteckých útokov amerických lietadiel.