V reakcii na vyjadrenia predsedu Správnej rady tzv. Recyklačného fondu (RF) Juraja Dlhopolčeka konštatujem, že po krátkom odmlčaní sa zástupcovia RF opäť ozvali, aby prostredníctvom médií verejnosti oznámili, že príspevky do RF od začiatku roku 2002 v priebehu piatich mesiacov dosiahli sumu 292,775 mil. Sk, čo je údajne okolo 68 % predpokladaného plnenia. Súčasne potvrdili, že k uvedenému dátumu by na účtoch RF mali byť finančné prostriedky vo výške viac ako 430 mil. Sk. RF kumuluje finančné prostriedky prostredníctvom 9 komoditných sektorov, pretože podľa zákona o odpadoch č. 223/2001 Z. z. sektor automobilov začne zhromažďovať príspevky až od 1. 7. 2002. Finančné analýzy Slovenského združenia pre obaly a životné prostredie prognózovali aj naďalej predpokladajú celkovú výšku príspevkov do RF v intervale 2,6 -- 3 mld. Sk (pozri priložený rozpočet RF). To je v rozpore s tvrdením RF, ktorý uvádza celkovú výšku príspevkov 1,2 mld. Sk a v zásadnom rozpore s predkladateľom zákona o odpadoch, ktorý v dôvodovej správe k zákonu uvádzal celkovú výšku 700 mil. Sk. K dnešnému dňu RF nezverejnil žiadny rozpočet ani stratégiu "rozdávania finančných prostriedkov na tzv. najlepšie projekty".
Určité vízie pri rozdávaní finančných prostriedkov predseda Správnej rady predsa len naznačil. Údajne miliardové environmentálne dlhy po podnikoch, ktoré už dávno skrachovali, by mohli byť adresátom finančných prostriedkov. Z toho vyplýva, že spektrum poskytovania obrovských finančných prostriedkov voči pôvodným účelom zákona sa zásadne zmení. Tie slovenské priemyselné podniky, ktoré ako-tak prežívajú a odvádzajú dane a odvody do štátneho rozpočtu, budú teda priamo zo svojich príspevkov sanovať environmentálne záťaže po skrachovaných podnikoch, možno aj po základniach, ktoré nám zanechala sovietska armáda a pod. Vôbec nechcem spochybniť vážnosť ekologickej situácie, kde sa Slovensko nachádza, ale riešenie prostredníctvom RF systémom typu "niekde treba začať" je hrubým zásahom do trhovej ekonomiky, ústavných práv občanov a právnických osôb na Slovensku.
Priam nostalgicky znie vyjadrenie predsedu Správnej rady RF, ktorá, mimochodom, rozhodne o "najlepších projektoch" na pridelenie dotácií, že odpad sa stáva dôležitou druhotnou surovinou, ktorej nedostatkom trpí niekoľko významných slovenských producentov. Ak je po nejakej komodite dopyt, potom má uvedená komodita svoju trhovú hodnotu, t. j. cenu. Nárast dopytu jej cenu zvyšuje, a tým stimuluje podnikateľské aktivity na rozvoj trhu s druhotnými surovinami. Pri tradičných druhotných surovinách ako papier, sklo, kovy, jediným adresátom dotácií za konkrétne dosiahnuté výsledky separácie môžu byť výhradne obce. Akékoľvek krížové dotácie do recyklačných kapacít, spracovateľských firiem, je len prelievanie peňazí do odvetví, ktoré nepotrebujú investičné a prevádzkové dotácie, ale potrebujú kontinuálny prísun druhotných vyseparovaných surovín od obcí na Slovensku. Skôr či neskôr si jednotlivé priemyselné sektory začnú zakladať vlastné, efektívne systémy tak, aby optimálnym spôsobom dosiahli environmentálne ciele platné v EÚ a tzv. Recyklačný fond skončí na smetisku dejín. Myslím, že recyklačný fond bude zrušený.
StoryEditor