Finančné inštitúcie sa tvrdo postavili proti rámcovému návrhu systému štátnych bankrotov silne zadlžených krajín, ktorý pripravuje Medzinárodný menový fond (MMF). "Namiesto drahého času vynaloženého na neproduktívnu a nepotrebnú prácu na novom mechanizme o nesolventnosti by verejný sektor mal svoju energiu sústrediť na zlepšenie krízovej prevencie," uviedol spolupredseda americkej Citigroup Bill Rhodes. Tlmočil tak stanovisko viac ako 300 svetových bánk združených v Ústave medzinárodných financií (Institute of International Finance -- IIF).
Medzinárodné banky odmietajú systém bankrotu štátov, ktorý dostal názov Krügerovej plán, hoci aj na zasadnutí MMF a Svetovej banky odznelo, že jeho podrobnosti budú známe až na stretnutí členov oboch organizácií a predstaviteľov svetových bánk na jar budúceho roka. Príčinou vzniku Krügerovej krízového plánu bol nástup hospodárskej a finančnej krízy najskôr v Argentíne a neskôr v Brazílii. Prípadný bankrot Brazílie by bol obzvlášť kritický, keďže ide o najväčšiu juhoamerickú ekonomiku, ako aj ekonomiku krajín Latinskej Ameriky. Prvotnou príčinou v prípade Argentíny, aj keď nie jedinou, bola neschopnosť splácať štátny dlh, čo nakoniec vyústilo do rozsiahlej krízy v krajine. Krügerovej plán počíta s viacerými spôsobmi, ako túto situáciu riešiť. Podľa plánu by sa vytvorilo fórum, na ktoré by sa krajiny obrátili, ak by svoju dlhovú záťaž už nedokázali uniesť. Následne by začali rokovať s veriteľmi.
V prípade, že väčšina veriteľov bude súhlasiť, krajina bude môcť reštrukturalizovať svoj dlh a zmierniť zložitú ekonomickú situáciu. To však znamená, že straty z takéhoto postupu by znášali veritelia. Navyše, v prípade súhlasu väčšiny veriteľov by bola reštrukturalizácia, aj keď nevýhodná, záväzná aj pre tých veriteľov, ktorí s ňou nesúhlasili. V čase rokovaní nebudú veritelia krajinu žalovať a požadovať okamžité splatenie úplného dlhu.
V minulosti sa kríza riešila vzájomnou dohodou problematickej krajiny s jednotlivými veriteľmi. Podľa členky MMF Anne Krügerovej však neexistencia formálnej procedúry celý proces komplikovala. Dnes je totiž situácia zložitejšia pri rokovaní s veriteľmi než v 80. rokoch, keď si krajiny požičiavali len od pár finančných ústavov, kde nebol problém dohodnúť spoločné rokovania za okrúhlym stolom. V súčasnosti si krajiny požičiavajú predajom obligácií, ktoré sa neskôr obchodujú na finančných trhoch a v čase, keď sa štát začína dostávať z akýchkoľvek príčin do krízy, ich vlastníkov môže byť niekoľko tisíc. Skutočnosť, že sa na trhoch obchoduje aj s obligáciami chudobnejších rozvojových krajín, spôsobuje podľa A. Krügerovej problémy. Časť veriteľov žiada splatenie dlhu, zatiaľ čo druhí rokujú o nových podmienkach. Ešte väčší problém spôsobujú tzv. fondy-supy, ktoré skupujú dlhy krajín za nízku cenu a následne ich vymáhajú na súdoch. Takto muselo chudobné Kongo zaplatiť po súdnom pojednávaní v USA 17 mil. USD a Peru z pôvodného dlhu 21 mil. USD spolu 55 mil. USD aj za omeškané úroky. Nie div, že Krügerovej plán sa nestretol s nadšením finančných ústavov. Mnohé už varovali, že ak budú nútené po schválení tohto systému ísť do straty, situácia rozvojových krajín sa ešte zhorší, pretože banky nebudú ochotné poskytovať chudobnejším krajinám úvery. Majú pocit, že skutočným zámerom najbohatších členov fondu je znížiť rozsah zahraničnej pomoci.
Plán by sa mal dostať na program jarného zasadnutia MMF a Svetovej banky , dovtedy však môže byť pre takú Argentínu a asi aj Brazíliu neskoro. Azda to pomôže aspoň ďalším štátom, ktoré sa prípadne v neskoršom období dostanú do finančnej tiesne.
StoryEditor