Zhoršuje sa s postupujúcou globalizáciou chudoba v krajinách tretieho sveta alebo, naopak, mení sa situácia v ich prospech? Z mnohých strán padajú často rôzne argumenty a názory v prospech toho alebo toho trendu. Svetová banka vstúpila do diskusie svojou štúdiou, v ktorej tvrdí, že vývoj ide lepším smerom. Počet ľudí, ktorí prežívajú v mnohých krajinách za menej ako dolár denne, podľa expertov banky klesá. Síce pomaly a len v niektorých častiach sveta, ale predsa sa len situácia zlepšuje.
Od roku 1981 sa počet ľudí pod hranicou biedy znížil o polovicu. Neznamená to, že tento trend je nezvratný alebo že by chudoba nemohla ustupovať rýchlejšie. Mnoho krajín má stále problémy s naštartovaním trvalejšieho hospodárskeho rastu, uvádza sa v dokumente, ktorý vydala Svetová banka. Z jej údajov vyplýva, že sa výrazne zlepšila najmä južná a východná Ázia. Renomovaný časopis Economist to vo svojom komentári dáva do súvislosti s faktom, že v oblasti došlo v posledných desaťročiach k rozvoju demokratických alebo aspoň čiastočne demokratických režimov.
Ako tvrdé diktatúry, neprístupné politickým zmenám, zostávajú na východe Ázie už len Čína, Vietnam, Laos a Barma, usudzuje britský týždenník.

Čaká Afriku rekordný ekonomický rast?
Naopak, Afrike sa odbúravať najhoršiu chudobu naďalej nedarí. Medzinárodný menový fond však predpovedá, že čierny kontinent čaká v nasledujúcich rokoch bezprecedentný ekonomický rast. V budúcom roku by to podľa fondu malo byť až o šesť percent.
Niektoré africké štáty zlepšili makroekonomickú politiku, dostali pod kontrolu infláciu a nahrali im aj priaznivé ceny mnohých komodít, ktoré vyvážajú, uviedol v správe Medzinárodný menový fond.
Už v uplynulých dvoch rokoch rástli dve najväčšie ekonomiky na kontinente. V Južnej Afrike, ktorá je najväčším svetovým vývozcom zlata a platiny, a v Nigérii, ktorá je najväčším africkým producentom ropy. Skeptické hlasy už mnoho rokov upozorňujú, že rozsiahla korupcia a byrokracia neumožňujú v afrických krajinách efektívne využiť štátne príjmy na zlepšenie životnej úrovne obyvateľov. Ako brzda afrického rastu sú často kritizované aj ochranárske opatrenia, ktorými chránia svoj trh vyspelé západné krajiny. Týka sa to najmä poľnohospodárskej produkcie.
Ľahko optimistickú štúdiu Svetovej banky však iné zdroje spochybňujú. Napríklad brazílska Nadácia Getulia Vergase tvrdí, že pod hranicou chudoby žije 58 miliónov Brazílčanov z celkového počtu 175 miliónov obyvateľov krajiny. Svetová banka pritom udáva pre celú Latinskú Ameriku číslo päťdesiat miliónov.
Ekonomickí experti a predstavitelia humanitárnych organizácií sa prikláňajú k názoru, že ambiciózna Miléniová deklarácia, ktorú prijala na summite OSN v Ženeve v roku 2000, a predpokladajúce zvýšenie životnej úrovne v rozvojových krajinách do roku 2015 zostanú len na papieri.
Kým sa nezvýši pomoc niektorým krajinám a nezmení sa ich politika, plán sa zosype na prvej prekážke, povedal agentúre Reuters Patrick Watt z organizácie Action Aid. Miléniová deklarácia určila ako cieľ znížiť počet chudobných, negramotných, ľudí nakazených vírusom HIV a detských úmrtí na svete v priebehu pätnástich rokov na polovicu. Prezident Svetovej banky James Wolfensohn v nedávnom prejave vyzval vyspelé štáty, aby dávali menej na zbrojenie a viac na pomoc rozvojovému svetu.