Servis - zmeny v zákone o daniach z príjmov

Zmeny v zákone o daniach z príjmov
1. Ako treba postupovať pri odpisovaní vybraných druhov dopravných prostriedkov za zdaňovacie obdobie roku 2002 po nadobudnutí účinnosti zákona č. 473/2002 Z. z.?
2. Nastali zmeny aj pri operatívnom prenájme?
3. Ustanovenie § 24 ods. 2 písm. c) umožňuje zahrnúť do daňových výdavkov zostatkovú cenu majetku, ktorú daňovník vyradil z dôvodu škody, avšak len do výšky prijatých náhrad. Aká zmena nastala v rámci novely a aký je správny postup?
4. Aké zmeny nastali pri finančnom lízingu pri nedodržaní podmienok zmluvy?
-- Na uvedené otázky dáva odpoveď usmernenie Ministerstva financií SR v záujme zabezpečenia jednotného postupu pri uplatňovaní zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov.
Ad: 1. Ku dňu nadobudnutia účinnosti zákona č. 473/2002 Z. z. sa na účely odpisovania zvyšuje vstupnej ceny pri vybraných druhoch dopravných prostriedkov zo 450 000 Sk na 800 000 Sk, čom odpis za zdaňovacie obdobie roka 2002 sa už bude vypočítavať z tohto zvýšeného limitu, a v prípade, ak tieto dopravné prostriedky boli obstarané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona. S prihliadnutím na skutočnosť, že daňový odpis sa vypočítava za zdaňovacie obdobie a o výšku sa upravuje hospodársky výsledok alebo rozdiel medzi príjmami a výdavkami na účely vyčíslenia základu dane z príjmov podľa § 23 zákona, je zvýšený limit použitý na odpis za zdaňovacie obdobie ako celok. Ak daňovník vyradil takýto dopravný prostriedok s limitovanou vstupnou cenou v čase pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 473/2002 Z. z., potom v súlade s § 26 ods. 11 písm. a) bod 1 zákona má nárok na uplatnenie odpisu vo výške jednej polovice z ročného odpisu vypočítaného zo vstupnej ceny limitovanej sumou 450 000 Sk.
Ad: 2. Vypustením slova "nájomné" z tohto ustanovenia zákona sa limit nájomného nevzťahuje na operatívny prenájom. Rovnako daňovník, ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva, už nemá povinnosť časovo rozlišovať platby nájomného za operatívny prenájom. Vzhľadom na skutočnosť, že ustanovený limit nájomného za zdaňovacie obdobie sa zahŕňal do daňových výdavkov podľa pomernej časti nájmu vypočítaného z ustanoveného limitu, rovnako aj zrušenie limitu vrátane podmienky zaplatenia pre operatívny prenájom je použité pri výpočte nájmu za celé zdaňovacie obdobie počnúc zdaňovacím obdobím roka 2002. Daňovník, ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva, sumu nájomného zaplatenú v zdaňovacích obdobiach predchádzajúcich roku 2002 môže zahrnúť do daňových výdavkov vykázaných za zdaňovacie obdobie roku 2002 aj zostávajúcu časť zaplateného nájomného, ktorá nebola uplatnená v daňových výdavkoch alebo môže ďalej pokračovať v časovom rozlišovaní predtým zaplatenej sumy. Daňovník, ktorý účtuje v sústave podvojného účtovníctva, neuhradenú sumu nájomného, o ktorej bolo účtované v nákladoch v zdaňovacích obdobiach predchádzajúcich roku 2002, uplatní v daňových výdavkoch v súlade s ustanovením § 23 ods. 3 písm. e) zákona u prenajímateľa sa prijaté sumy nájomného zahrnú do základu dane podľa § 23 ods. 3 písm. g). V prvom bode tohto ustanovenia sa pri vybraných druhoch dopravných prostriedkov zvyšuje limit pre zahrnutie nájomného pri nájomných zmluvách s právom kúpy najatej veci (finančný lízing) z 550 000 Sk na 950 000 Sk. Výpočet z uvedeného zvýšeného limitu bude vykonaný už za zdaňovacie obdobie roka 2002, a to aj pri zmluvách, ktoré boli uzatvorené pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 473/2002 Z. z. Ak po ukončení nájomnej zmluvy s právom kúpy najatej veci daňovník vyradil takýto dopravný prostriedok s limitovaným nájomným v čase pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 473/2002 Z. z., má nárok na uplatnenie sumy nájomného vrátane kúpnej ceny vypočítaného z limitu 550 000 Sk.
Ad: 3. Toto ustanovenie umožňuje zostatkovú cenu majetku, vyradeného z dôvodu škody, zahrnúť do daňových výdavkov len do výšky prijatých náhrad. Zákon č. 473/2002 Z. z. vypustil text "len do výšky náhrad za túto škodu zahrnovaných do základu dane s výnimkou uvedenou v písmene k)". V súlade s ustanovením § 24 ods. 2 písm. k) zákona sa za daňový výdavok uznáva škoda v plnej výške, ak ide o škodu vzniknutú v dôsledku živelnej pohromy alebo ak ide o škodu spôsobenú podľa potvrdenia polície neznámym páchateľom s podmienkou, že od vzniku škody uplynul najmenej jeden kalendárny rok. Z poslednej vety ustanovenia § 24 ods. 1 zákona vyplýva, že výdavok (náklad), ktorého výšku limituje zákon, možno zahrnúť do daňových výdavkov len v rozsahu a za podmienok ustanovených v zákone. Podľa ustanovenia § 25 ods. 1 písm. n) zákona je výška škôd a mánk zahrnovaná do daňových výdavkov len do výšky prijatých náhrad [s výnimkou škody podľa ustanovenia § 24 ods. 2 písm. k) zákona]. Z uvedeného vyplýva, že pre škodu vymedzenú v § 24 ods. 2 písm. c) zákona zostáva naďalej obmedzenie jej zahrnovania do daňových výdavkov len do výšky prijatých náhrad. Ak daňovníkovi, ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva vznikne škoda, vykoná daňovník úpravu základu dane vyplývajúcu z ustanovenia § 25 ods. 1 písm. n) zákona, v tom zdaňovacom období, v ktorom mu bola poskytnutá náhrada škody. Ak náhrada škody plynie počas viacerých zdaňovacích období, daňovník zahrnie do daňových výdavkov v jednotlivých zdaňovacích obdobiach škodu vo výške prijatej náhrady v týchto zdaňovacích obdobiach.
Ad: 4. Pri nedodržaní podmienok zahrňovania nájomného do daňových výdavkov pri uzatvorenej nájomnej zmluve s právom kúpy najatej veci (finančný lízing), vzniká povinnosť upraviť základ dane v tom zdaňovacom období, v ktorom dôjde k porušeniu týchto podmienok. Zároveň zákon ustanovoval, že povinnosť úpravy základu dane nevzniká, ak ku skončeniu nájomnej zmluvy dochádza bez zavinenia daňovníka. Od nadobudnutia účinnosti zákona č. 473/2002 Z. z. sa táto povinnosť nevzťahuje na daňovníka, ak k skončeniu nájomnej zmluvy dochádza bez jeho úmyselného zavinenia (napr. pri dopravných nehodách). Súčasne od 1. januára 2003 podľa zákona č. 561/2001 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon, nadobúdajú účinnosť ustanovenia § 30, 31 a 32, ktorými sa skracuje doba odpisovania v 2. až 5. odpisovej skupine. Citovaný zákon osobitne neupravuje postup odpisovania hmotného majetku prenajatého formou nájomných zmlúv s dojednaným právom kúpy najatej veci uzatvorených pred 1. januárom 2003. V prípade dodatočne upravených nájomných zmlúv aj po využití skrátených odpisových lehôt musí byť u prenajímateľa dodržaná zásada, že hmotný majetok je možné odpísať najviac do výšky 90 % vstupnej ceny hmotného majetku za 40 % doby odpisovania tak, ako to ustanovuje § 30 ods. 4 zákona.