Slovák v epicentre bojov: Izraelčanov paradoxne zachránili pred ešte horším masakrom raketové útoky Hamasu

Žijete na juhu Izraela a boli ste svedkom víkendového útoku radikálov z palestínskeho hnutia Hamas. Môžete opísať, ako táto akcia prebiehala?

Celé sa to začalo v sobotu o pol siedmej ráno. Žijem v meste Ofakim vedľa Beer Ševy a zobudil som sa na to, že bolo počuť nezvyčajné dunenie. V blízkosti sa nachádzajú vojenské strelnice, na ktorých izraelská armáda zvykne cvičiť, takže podobné zvuky ma príliš neprekvapia. Potom však zrazu začali húkať sirény. Hneď som vedel, čo treba robiť. My tu v každom dome máme jednu izbu, z ktorej je spravený provizórny bunker. Tak som zišiel do tejto miestnosti a čakal, čo sa bude diať.

Nevedeli ste v prvých chvíľach, čo sa vôbec deje?

Vôbec nie, všetci boli prekvapení. Manželka bola práve na ceste, išla na rannú službu do nemocnice Soroka v neďalekej Beer Ševe. Zapol som televízor a nikde nič nebolo. Nikto nevedel, čo sa stalo. Celé to bolo nečakané, lebo väčšinou, keď sa začnú nejaké útoky, tak to naozaj vieme deň vopred. Prípadne minimálne pár hodín predtým dostaneme varovanie, že sa na nás Hamas chystá zaútočiť. Ale teraz to bolo úplne iné.

V čom to bolo iné?

Napríklad aj v tom, že až po niekoľkých hodinách sa na spravodajských staniciach objavili prvé informácie, čo sa vlastne deje. Televízie začali ukazovať zábery z útokov. Ľudia boli v šoku, keď zistili, že radikáli prerazili bezpečnostný plot, ktorý je spravený pre podobné prípady. Útočníci potom šli prakticky bez akéhokoľvek odporu 30 až 40 kilometrov do vnútrozemia na džípoch a motorkách. Boli ozbrojení, mali RPG, automatické zbrane kalašnikov, pištole a granáty. Koho stretli, tak na toho strieľali.

Hrozilo nebezpečenstvo aj vám?

My sme v tomto mali naozaj od Boha šťastie. Neviem, či členovia Hamasu boli takí „blbí“, ale najprv začali odpaľovať rakety a až potom vtrhli do miest a spustili streľbu. To ostreľovanie raketami bolo naozaj veľmi masívne – doslova bez prestávky tri hodiny lietala raketa za raketou – od Tel Avivu po Jeruzalem a dole na celý juh Izraela. A práve kvôli tým sirénam a poplachovým výzvam zostali ľudia doma. Bola sobota, teda sabat, za normálnych okolností by išli do synagóg. Navyše bol veľký sviatok Simchat Tóra, keď sa začínajú čítať texty o Mojžišovi.