Kanadskí zlatokopi z koncernu Tournigan Gold Corporation môžu zo Slovenska odísť sklamaní. Rozhodnutie o schválení ťažby zlata v Kremnici sa podľa Dagmar Hlavatej z ministerstva hospodárstva nateraz presunulo na Obvodný banský úrad v Banskej Bystrici. Ten by podľa zatiaľ nepotvrdených informácií HN nemal ťažbu podporiť.
Nerastné bohatstvo vrátane zlata je oficiálne majetkom Slovenskej republiky. Kanaďania preto musia čakať na koncesiu. Samotní Kremničania ich v meste nechcú a radnica chce staviť pri rozvoji mesta radšej na trvalo udržateľný cestovný ruch. Hlási sa síce k baníckej tradícii, no nové banské aktivity odmieta. Na boji proti ťažbe zlata si postavila predvolebnú kampaň aj súčasná primátorka Zuzana Balážová.
Kremnica uprednostní turistov
Proti obnove ťažby zlata je väčšina obyvateľov mesta a jeho okolia. Tvrdia to radnica a občianski aktivisti. Boja sa zhoršenia životného prostredia a negatívneho vplyvu baníctva na turizmus. Samospráva a súkromní investori vložili do rozvoja cestovného ruchu v Kremnici a jej okolí v uplynulých rokoch desiatky miliónov korún. Investovali priamo v meste, ako aj v neďalekých Kremnických vrchoch.
Výsledkom najnovších investičných aktivít je napríklad znovuotvorené kremnické termálne kúpalisko. Po rozsiahlej rekonštrukcii má päť bazénov, kemping, športoviská a služby. Ďalšou investíciou je športovo-rekreačné stredisko na Skalke, ktoré má ambíciu stať sa nadregionálnym centrom aktívneho oddychu. V týchto dňoch odovzdá samospráva verejnosti viacúčelovú halu pohybovej rekreácie, ktorú mesto vybudovalo z vlastných zdrojov, eurofondov aj štátnych peňazí. Obsahuje fitnes, sauny, bazény a športoviská pre squash, volejbal, tenis, basketbal i bowling. Súčasťou areálu sú i vonkajšie ihriská a osvetlená in-line dráha v celkovej dĺžke takmer päť a pol kilometra, ktorá bude v zime slúžiť bežkárom.
Namiesto zlata Golden Park
Najväčšou investíciou do turizmu v Kremnici je pilotný projekt developerskej spoločnosti Golden Park. Bývalú budovu železničného staviteľstva rekonštruuje na moderný apartmánový hotel. Jeho kapacita bude stoštyridsať izieb pre tristo hostí. Investičné náklady dosiahnu štvrť miliardy korún. Komplex bude slúžiť na relax a tiež na kongresovú turistiku. Taktiež počíta s využitím kremnickej termálnej vody pre bazény, sauny a wellness centrum.
"Cestovný ruch v Kremnici má silný potenciál," myslí si Karol Muller, zástupca developera, ktorý ponúka apartmány na predaj. "Rekonštrukčné práce sa začali v septembri a Silvestra 2008 by sme chceli oslavovať v kremnickom Golden Parku," dodáva.
Kanaďania pokračujú v prípravách
Nezaháľajú však ani potenciálni investori zo spoločnosti Tournigan Gold Corporation a pokračujú v prípravách na ťažbu zlata. Pôvodný projekt slovenskej dcérskej spoločnosti Kremnica Gold kvôli množstvu pripomienok menili a zlepšovali. V súčasnosti je vo fáze posudzovania vplyvov na životné prostredie. Proces mal byť pôvodne ukončený do konca tohto roka, ale pre zmeny v projekte sa asi o rok predĺži. Podľa hnutia Greenpeace mal kanadský investor začať s procesom posudzovania plánovanej ťažby skôr a ešte predtým, ako mal vyjasnené všetky projektové náležitosti. V tom štádiu nemali byť zrejmé viaceré skutočnosti nevyhnutné na posudzovanie vplyvov na životné prostredie.
Kanaďania zatiaľ do projektu vložili asi pol miliardy korún a ďalších dvesto miliónov ešte chcú preinvestovať. Predpokladajú, že ročne by v Kremnici vyťažili dve až tri tony zlata. Projekt má podľa nich pre región viaceré benefity. Okrem oživenia baníctva a vytvorenia nových pracovných miest, by pritiahol ďalších investorov a podporil miestne komunity.
Mesto profituje viac z lesov
V novembri minulého roka ťažbe zlata v Kremnici zatiaľ povedalo "nie" ministerstvo pôdohospodárstva. "O povolení ťažby rozhoduje miestne príslušný obvodný bansky úrad a kladné rozhodnutie podmieňuje splnením viacerých podmienok zo zákona. Zároveň či je ťažba pre štát výhodná je vecou porovnania ziskov a strát. Nateraz ju preto nie je možné zodpovedať," tvrdí Dárius Bošjak, z komunikačného odboru ministerstva hospodárstva.
Kľúčovým pre mesto môže byť aj fakt, že nerastné bohatstvo je vlastníctvom Slovenskej republiky a štát, ktorý vo veci má rozhodnúť, by na ťažbe profitoval len z polmiliardovej investície Kanaďanov. Zisk ťažobnej spoločnosti by, naopak, predstavoval až 10 miliárd korún. V prípade úspechu spoločnosť odhaduje, že by sa ložisko mohlo otvoriť až do desiatich rokov.
Predbežné prepočty sú však najmenej priaznivé pre samotné mesto. Povrchový dol by totiž z úhrady za takzvaný dobývací priestor mal Kremnici priniesť zhruba dvestotisíc korún ročne. Tá však len z mestských lesov získava viac ako desať miliónov korún ročne.
Čo ťažba so sebou prináša
-- Dvestotisíc ročne do mestskej pokladnice a takmer kilometer široký kráter
-- potenciálnych zahraničných investorov
-- má oživiť banícky priemysel v regióne a vytvoriť nové pracovné pozície
-- zabezpečiť pôsobenie zahraničnej firmy v regióne na najbližších desať rokov