V uplynulých dňoch sa dostal, po dlhšej odmlke, do popredia záujmu médií okrem Iraku aj Európsky parlament. A to dokonca dvakrát. Pritom v oboch prípadoch išlo o problém rozšírenia Európskej únie o nových desať členov.
Prvou mínou, ktorú sa podarilo -- dúfajme, že definitívne -- deaktivovať, bol nový český prezident, ktorý svojím nedávnym výrokom na tému česko-nemeckých vzťahov zobral pôdu pod nohami zopár rakúskym a nemeckým europoslancom, kritikom tzv. Benešových dekrétov. Václav Klaus, od ktorého sa to ani veľmi nečakalo, ukázal však svoj štátnický rozmer: "Tieto udalosti, plné násilia a ľudských tragédií, poznamenali celé generácie a pocity krívd v mysliach radu ľudí prežívajú dodnes. V Českej republike i v Nemecku by sme si mali dokázať povedať: toto sa stalo, dnes už minulosť nezmeníme, z dnešného hľadiska išlo o neprijateľné činy. Obracajme sa do budúcnosti a podporme kroky, ktoré nastoľujú vzájomnú spoluprácu, priateľstvo a porozumenie."
Predstavitelia Komisie EÚ i Európskeho parlamentu, ktorí sa obávali, že táto otázka by mohla pri hlasovaní o rozšírení spomaliť či dokonca zablokovať celý proces rozšírenia, Klausov výrok označili za správny čin v správnom čase, kým na domácej politickej scéne za to nezožal iba slová uznania. Najmä nie od komunistov, ktorí mu svojimi hlasmi pomohli k zvoleniu. Ale od nich bolo ťažko čakať inú reakciu.
Druhá mína, ktorú sa podarilo aktivovať, položili vrcholné európskej inštitúcie -- EP, Rada EÚ a Európska komisia. Ani napriek predkladaným kompromisom europoslanci neboli ochotní zľaviť zo svojich suverénnych práv v súvislosti so schvaľovaním rozpočtu únie. Jablkom sváru je príloha č. XV k zmluve o pristúpení nových členov, pričom europoslancom sa nepáči najmä tá jej pasáž, ktorá obmedzuje výdavky na poľnohospodárstvo pre nich až do roku 2013.
Európsky parlament sa právom zaťal, lebo v minulosti musel často zhltnúť trpké pilulky pripravené exekutívou únie. Na druhej strane si však tiež uvedomuje, dúfajme, rovnako aj ostatné euroorgány, že tento spor ohrozuje harmonogram rozšírenia. Deviateho apríla by malo plénum EP odsúhlasiť text prístupovej zmluvy, čím by sa otvorila cesta k podpisu plánovanému na 16. apríla v Aténach.
Ak sa do budúceho utorka nepodarí tento problém vyriešiť, potom skutočne hrozí zdržanie procesu rozšírenia únie. Zatiaľ sú všetky strany sporu aspoň navonok pokojné a signalizujú ochotu na kompromis. Či sa ho podarí dosiahnuť už na zajtrajšom rokovaní, to sa ešte len ukáže. EÚ však zvládla aj zložitejšie problémy. Potvrdzuje sa, že ešte stále v nej nie je celkom vžitá vyvážená pozícia medzi exekutívou a zákonodarným zborom, ktorého úloha by sa mala v pripravovanej európskej ústave rozšíriť. Členovia EP zároveň svojím postojom lobujú za záujmy nových členov, lebo nechcú dopustiť ich budúcu diskrimináciu v oblasti výdavkov na poľnohospodárstvo. To je potešiteľné, ale ako bude napokon vyzerať avizovaný kompromis, zatiaľ nevedno.
V máji 1945 neznámy sovietsky vojak napísal na múr Reichstagu v Berlíne známu vetu: Min net. Dúfajme, že jeho politickí nasledovníci v EÚ budú môcť najneskôr o dva týždne napísať to isté.
StoryEditor