Tento týždeň je pre budúcnosť Slovenska a jeho obyvateľov priam historický. Podpisom prezidenta Rudolfa Schustera pod prístupové protokoly k NATO sa zavŕšila etapa politicko-vojenského zakotvenia štátu do euroatlantického priestoru, lebo ratifikácia zvyšnými 17 členmi aliancie by mala byť bez problémov.
A včerajší podpis prístupovej zmluvy Slovenska a ďalších deviatich krajín do EÚ na aténskej Akropole predstavuje ďalší posun zóny stability a prosperity na našom kontinente. A to aj napriek všetkým problémom a hlavy boleniam, či "blbej" nálade, o ktorých hovoria v starých či nových členských štátoch. Obrazne povedané, pre Slovensko a jeho občanov tento dvojitý nelson znamená úplne novú politicko-ekonomicko-bezpečnostnú kvalitu, hoci si momentálne prevažná väčšina obyvateľov celkom neuvedomuje, čo to so sebou prinesie. Ba možno ani nie práve malá časť riadiacich elít.
To je však iba jedna strana mince. Proces začleňovania sa do EÚ a NATO sa zaschnutým atramentom podpisov iba začína. Prijali sme na seba záväzky, a to veru nemalé. Na druhej strane však vstup do zväzkov so sebou prináša aj výhody. Tiež nemalé, ktoré, našťastie, prevažujú.
Od tohto okamihu je viac vecí v našich rukách, ako v rukách našich partnerov. Musíme nielen im, ale predovšetkým sebe dokázať, že nielenže sme schopní splniť podmienky členstva v kluboch, ale sa aj podľa nich v dlhodobej perspektíve správať.
Samozrejme, nič v živote nie je dokonalé. Ale to v žiadnom prípade neznamená, že sa môžeme za túto frázu skrývať. O pár týždňov čaká slovenskú spoločnosť mimoriadna skúška. Hádam najvážnejšia od vzniku štátu -- referendum o vstupe do EÚ. Spoločnosť, ak zlyhá, nebude mať takú skorú možnosť na reparát. Varovanie z Maďarska síce riadne zatriaslo nielen našou politickou elitou, ale, našťastie, aj ďalšími adeptmi členstva v EÚ, pričom podľa stanoveného scenára malo práve Slovensko spolu s Maďarskom byť akýmsi hnacím motorom pre dve oveľa problémovejšie krajiny -- Česko a predovšetkým Poľsko.
O príčinách neočakávane nízkej účasti maďarských občanov nech sa sporia tamojšie elity -- politické, hospodárske a intelektuálne, ale poučenie pre Slovensko je úplne zreteľné. Horúca fáza predreferendovej kampane sa len pripravuje. Či bude dostatočne motivujúca pre občanov, to dokáže až účasť na všeľudovom hlasovaní. V takejto závažnej veci nemožno nechať veci iba na médiá a mediálnych expertov, hoci ich hlas je dôležitý. Ruka v ruke s nimi musí určovať pohyb správnym smerom aj politika či politici. Jediné, čo nemá človek v moci ovplyvniť, je počasie. A tento nepredvídateľný faktor niekedy zohráva rozhodujúcu úlohu. Ale jeho pôsobeniu sa dá aspoň čiastočne zabrániť. Zatiaľ totiž väčšina občanov nepozná detailne koncepciu kampane.
Náhradné riešenie, ktoré má Slovensko pripravené, nie je síce protiústavné, ale nedalo by štátu práve najlepšie vysvedčenie vzhľadom na proklamované ambície. Cieľom musí byť zabrániť možnosti, aby sme si sami nasadili povestného dvojitého nelsona, ktorým sa v zápasení dostáva súper na lopatky a zväčša sa vyraďuje v danom turnaji z ďalších bojov. Existuje síce možnosť prihlásiť sa na iný, ale treba čakať na ďalších uchádzačov. A každý odklad niečo stojí.
StoryEditor