O skutočnosti, že vo svete, ale najmä na západ od našich hraníc až po Atlantik, je znalosť o Slovensku viac ako chabá, svedčia mnohé známe čísla. Bolo by však chybou, keby sme si mysleli, že sme v tom sami. Odvekou pravdou je fakt, že veľké národy majú znížený záujem o dianie v malých, kým menší viac poznajú väčších. Má to napokon svoju logiku.
Je tiež neodškriepiteľnou skutočnosťou, že v rokoch od vzniku samostatnej Slovenskej republiky sa pre vonkajšiu prezentáciu štátu neurobilo dosť. Raz z toho, inokedy z onoho dôvodu. Ale hlavným dôvodom nie je ani tak nedostatok financií, za ktorý sa zvykneme skrývať, ale predovšetkým to, že nevznikla žiadna relevantná koncepcia a z nej vychádzajúce inštitucionálne výstupy.
Až po úspešnom, hoci tesnom výsledku referenda o vstupe do Európskej únie, sa na Slovensku otvorila otázka vytvorenia nejakej agentúry, ktorá by mala zastrešovať informovanie o našej krajine u našich budúcich partnerov. Už len myšlienka obmedziť jej aktivity len smerom do únie, je limitujúca. Slovensko potrebuje prezentáciu aj na iných kontinentoch. Nemôžeme sa nechať zovrieť iba v európskom korzete, hoci v tomto regióne bude zrejme hlavné ťažisko pôsobenia zamýšľanej agentúry.
V rozvinutom svete existujú rôzne modely takejto činnosti. Ale neviem o žiadnom, ktorý by bol v priamej pôsobnosti podpredsedu či člena vlády. Napokon to nie je ani ich priama úloha, lebo majú svojej agendy viac ako dosť a takáto agentúra by mala pôsobiť ako nadrezortná, pričom vopred netreba vylučovať ani možnosť jej existencie v rámci vládnych štruktúr.
Prakticky to znamená, že ak ministerstvo zahraničných vecí dokončuje model prezentácie Slovenskej republiky v krajinách únie, neuzurpuje si tieto úlohy naveky. Skôr supluje činnosť inštitúcie, ktorá neexistuje. A nazdávam sa, že by to tak bolo aj v prípade, že by bola v réžii podpredsedu vlády pre integráciu.
Slovensko je príliš malá krajina a zatiaľ s pomerným nedostatkom financií, aby si mohla dovoliť nimi mrhať a vrhať aj negatívne svetlo na svoju prezentáciu. Ale na druhej strane je tu táto oblasť činnosti rozparcelovaná na mnohých inštitúciách, ktoré si strážia až neuveriteľne úzkostlivo svoje malé políčka. Veď čo je doma, to sa počíta...
Namiesto návrhov vytrhnutých z celkového kontextu i konceptu by bolo vhodnejšie vytvoriť na úvod reprezentatívnu pracovnú skupinu pod gesciou Úradu vlády, ktorá by vypracovala variantné riešenia aj so spôsobom financovania činnosti uvažovanej inštitúcie. Zámerne sa vyhýbam označiť ju ako PR agentúra, lebo konečný model, najmä vzhľadom na špecifické úlohy, by mohol byť aj iný. O tom by však rozhodla vláda i parlament, v ktorého záujme by tiež malo byť vytvorenie prezentačno-informačnej inštitúcie Slovenskej republiky.
V tejto súvislosti treba ešte pripomenúť, že by sa mal jej organickou súčasťou stať aj portál na internete, ktorý by prinášal informácie o Slovensku vo viacerých jazykových mutáciách, nielen v slovenčine a angličtine, lebo to pre mnohých záujemcov z viacerých dôvodov nie je prijateľné a mohlo by ich to odradiť od surfovania. Vzhľadom na rastúci význam tohto spôsobu komunikácie je to priam nevyhnutnosť.
Viac hláv viac vie, hovorí životná múdrosť. Nesnažme sa objavovať už objavené a odskúšané.
Nebude sa vytvárať model pre rok či dva, ale na oveľa dlhšie obdobie, ktorý by prežil horizont niekoľkých vlád. Je najvyšší čas konať, lebo spať na vavrínoch nie je možné. Žiadne, ako je dobre známe, totiž nie sú.
StoryEditor