Letná búrka okolo modifikovaného maďarského krajanského zákona ešte nedoznela a zrejme bude mať pokračovanie. Aké búrlivé, to bude závisieť od všetkých protagonistov, ale v prvom rade od jeho tvorcov.
Nikto neupiera právo materskej krajiny, aby sa starala o svoje menšiny. Práve naopak, treba to privítať, čo je aj dobrá prax. Ale ide vždy o dvojsmernú komunikáciu. A na to Maďarsko nebralo ohľad. Žiaľ, na škodu veci. Akoby si bolo príliš isté výsledkom.
Nehovoriac ani o tom, že načasovanie schvaľovania upraveného zákona nebolo práve najšťastnejšie a v širších súvislostiach by sa dalo chápať aj ako gól do vlastnej siete, na čo v Budapešti očividne nielenže neboli pripravení, ale zdá sa, že ich odsúdenie Rady Európy riadne zaskočilo. Maďarská diplomacia preto hľadá východisko zo situácie, do ktorej sa Medgyessyho vláda dostala z veľkej časti vlastnou vinou, lebo nezvládla stav zámerne vyprovokovaný Orbánovou predchodkyňou.
A tak sa mohlo stať, že Budapešť susedom, nesúhlasiacim so sporným zákonom, navrhuje bilaterálne rokovania v rámci zmiešaných komisií, ktorých cieľom je vydiskutovanie praktickej aplikácie tejto normy. Keby na tento scenár, ktorý slovenská strana navrhla, pristúpila maďarská strana pred rozhodovaním parlamentu, mohlo sa, v prípade vzájomnej dohody, celej tejto kauze predísť. Pritom sa vie, že aj mnohým zodpovedným politikom na druhom brehu Dunaja existencia tejto normy vôbec nekonvenuje a boli by šťastní, keby sa stratila z agendy. To však je vnútorná vec Maďarska, z ktorej by však, v prípade uznania eurokonformného politického postupu, bolo aj východisko.
Ak chce totiž Maďarsko byť dobrým partnerom starým i novým členom EÚ, nemôže používať dvojaký meter. Fakt, že z uplatňovania krajanského zákona vyňalo Rakúsko, očividne z priehľadných dôvodov, je jeden závažný argument, ktorý z hľadiska európskeho právneho poriadku nemôže obstáť. Obava, že by vo Viedni mohli kvôli zákonu zabrzdiť vstup Maďarska do únie, je príliš evidentná.
Možno by stálo za úvahu, keby Maďarsko oddialilo či zmrazilo samotné uplatňovanie spornej normy a okamžite po vstupe do únie by ju predložilo na posúdenie príslušnej európskej inštitúcii, a tou je Európsky súdny dvor, ktorý má podobné záležitosti priam v popise práce a je aj výlučným garantom dodržiavania zákonnosti v únii. Inak sa môže stať, že ak sa nepodarí dosiahnuť dohodu, Slovensko a možno aj niektorá z ďalších nových členských krajín predloží tento spor tomuto tribunálu, aby s konečnou platnosťou vyniesol definitívny ortieľ, ktorý bude aj sankcionovateľný.
Skutočnosť, že by sa tak mohlo stať, by však novým členom únie vystavila nie práve najlepšie vysvedčenie, a preto treba pripraviť taký scenár, ktorý by spôsobil minimum škôd. Nepomôže ani diplomatická kamufláž, nátlak v rámci tak Maďarska či slovenskej vládnej koalície..
Spolunažívanie sa prejavuje inak. Zákony k tomu môžu, ale nemusia prispieť. Ale na to treba zrejme viac času, viac príučiek, viac poučení, ale predovšetkým viac vôle vidieť okrem seba aj toho druhého. Napriek občasnému iskreniu to v únii stále platí.
StoryEditor