Odbory sa chcú podieľať na riadení podnikov a svoje predstavy sa snažia dostať aj do novely Zákonníka práce. Jeho pracovná verzia im zatiaľ vychádza v ústrety.
Odbory napríklad plánujú spoluurčovať normy práce pre zamestnancov. Doteraz musel zamestnávateľ odborovej organizácií zvýšenie noriem oznámiť, teraz však chcú, aby v budúcnosti bol potrebný aj ich súhlas. "Jednostranné zvyšovanie noriem vyvoláva tlak na psychiku zamestnanca. Čo zle vplýva i na jeho celkový výkon," zdôvodňuje tento návrh viceprezident Konfederácie odborových zväzov SR Vladimír Mojš. Veľký tlak na zamestnanca, spôsobený prísnymi normami, podľa neho poškodzuje zdravie a zvyšuje aj chybovosť zamestnanca. Nakoniec môže "poškodiť i majetok zamestnávateľa". Zmeny v normách by mali teda odbory podľa neho vždy odsúhlasiť. Odborom sa tento návrh podarilo dostať aj do pripravovanej novely zákonníka. Zatiaľ je to len pracovná verzia, nie je definitívna a prakticky každý deň sa mení, vysvetľuje štátna tajomníčka ministerstva práce Emília Kršíková.
Stop
Odbory chcú získať späť aj možnosť zastaviť prevádzku podniku, ak majú podozrenie na porušenie zásad bezpečnosti práce alebo ohrozenie zdravia a života zamestnancov. Toto právo mali do ostatnej veľkej novely Zákonníka práce v roku 2003.
Viceprezident Konfederácie odborových zväzov vysvetľuje, že zastavenie prevádzky môže ochrániť zdravie zamestnancov, prípadne aj ich život. "Nemuselo by možno dôjsť ani k nešťastiu v bani v Novákoch," hovorí. Po zastavení prevádzky by na miesto mal prísť zástupca inšpekcie práce a posúdiť, či došlo skutočne k ohrozeniu zdravia. V prípade, že by sa zastavenie prevádzky ukázalo ako neopodstatnené, odbory by zamestnávateľovi uhradili vzniknutú škodu.
V minulosti uspeli
Od začiatku 90. rokov do ukončenia platnosti tejto možnosti, mali odbory podľa Mojša 900 takýchto zásahov do prevádzky podnikov. Ani jeden sa podľa neho neukázal ako neopodstatnený.
Požiadaviek je však viac. Na 250 zamestnancov by mal byť v podniku jeden zamestnanec, ktorý by plnil úlohu odborového funkcionára. Jeho úlohou by bolo zastupovať záujmy odborárov, plat by však mal dostávať od zamestnávateľa. Na každých ďalších 750 zamestnancov by potom pripadol ďalší jeden odborár.
Odbory by mali nahradiť vo vzťahu k zamestnávateľovi zamestnanecké rady. "Majú právnu subjektivitu, takže len ony môžu dojednávať kolektívne zmluvy," hovorí Mojš. Ak by sa im nepodarilo zrušiť zamestnanecké rady tam, kde fungujú odbory, sú ochotní prijať aj kompromis. Odbory by mali právo spolurozhodovať so zamestnávateľom, zamestnanecké rady by mali len právo na prerokovanie a na informácie.
Tieto opatrenia zahŕňala aj pracovná verzia novely s dátumom 23. január 2007.
Podnikatelia vravia nie
Zamestnávateľom sa ambície odborov vôbec nepáčia. Argumentujú, že odbory nie sú podnikatelia, aby rozhodovali o fungovaní firmy. Tvrdia, že nie je správne, ak majú zamestnancov zastupovať odbory, v ktorých sú zastúpení len niektorí zamestnanci. Pracovníci, ktorí v nich nie sú, by tak nemali žiadne zastúpenie. Jedinou ich možnosťou by bolo založiť si vlastnú odborovú organizáciu. V prípade rozdielnych názorov pri rokovaní so zamestnávateľom, by však platil vždy názor väčšej organizácie. "Odbory chcú v Zákonníku práce administratívne posilniť svoje postavenie," dodáva Juraj Borgula z Republikovej únie zamestnávateľov.
Viceprezident Konfederácie odborových zväzov SR Vladimír Mojš
"Odborové organizácie právnu subjektivitu, takže len ony môžu dojednávať kolektívne zmluvy."