Odborová organizácia a zamestnanecké rady
Chceme na pracovisku založiť odborovú organizáciu. Aké predpisy upravujú vzťahy medzi odbormi a zamestnávateľmi? Ako je upravené zastúpenie zamestnancov prostredníctvom zamestnaneckých rád?
-- Vznik odborových organizácií ako dobrovoľných združení odborovo organizovaných zamestnancov v súlade so zákonom č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov vychádza z medzinárodných dokumentov, najmä z Dohovoru MOP č. 87 o slobode odborov a ochrane práva odborovo sa združovať a z Dohovoru MOP č. 98 o použití zásad práva na organizovanie sa a o kolektívnom vyjednávaní. Príslušný odborový orgán podľa zákona o kolektívnom vyjednávaní uzatvára kolektívnu zmluvu aj za zamestnancov, ktorí nie sú odborovo organizovaní. Odborová organizácia je združenie občanov, ktoré eviduje Ministerstvo vnútra SR. Proces kolektívneho vyjednávania medzi sociálnymi partnermi zostáva naďalej predmetom osobitnej úpravy v zákone č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní. Právna úprava ustanovenia § 232 Zákonníka práce vychádza zo zrušeného zákona č. 120/l990 Zb., ktorým sa upravujú niektoré vzťahy medzi odborovými organizáciami a zamestnávateľmi. Zamestnávatelia sú povinní rešpektovať právo zamestnancov na zastupovanie odborovými orgánmi a zúčastňujú sa vyjednávania o pracovných podmienkach a podmienkach zamestnávania s cieľom uzavrieť kolektívnu zmluvu. Zamestnávateľ kolektívne vyjednáva so všetkými príslušnými odborovými orgánmi pôsobiacimi u zamestnávateľa. Na prípadné osobitné kolektívne vyjednávanie zamestnávateľa s jednotlivými odborovými orgánmi alebo na kolektívne vyjednávanie zamestnávateľa s odborovým orgánom odborovej organizácie s najväčším počtom členov sa vyžaduje vždy predchádzajúca spoločná dohoda všetkých odborových orgánov a zamestnávateľa o takomto osobitnom postupe. Odstraňuje sa tak znevýhodnenie zamestnancov združených v odborovej organizácii s menším počtom členov v kolektívnom vyjednávaní, ktorého cieľom je uzavretie kolektívnej zmluvy. Úpravu zastúpenia zamestnancov prostredníctvom zamestnaneckých rád v Zákonníku práce si vyžiadala aplikačná prax vzhľadom na pokles odborovej organizovanosti zamestnancov. Ustanovenie zamestnaneckých rád, kde nepôsobí odborová organizácia, zodpovedá čl. 2 a 3 Dodatkového protokolu Európskej sociálnej charty. Zamestnanecká rada je na rozdiel od odborovej organizácie orgánom všetkých zamestnancov. Funkcia zamestnaneckého dôverníka sa zriaďuje u zamestnávateľa, kde z dôvodu nízkeho počtu zamestnancov nie je predpoklad efektívneho fungovania zamestnaneckej rady. Zákonodarca upravuje v ustanovení § 236 a nasl. Zákonníka práce kreovanie zamestnaneckých rád, bližšie určuje podmienky ich vzniku, organizovanie volieb, kompetencie zamestnaneckých rád a spôsob uhrádzania nákladov spojených s činnosťou zamestnaneckých rád. Funkčné obdobie zamestnaneckých rád je štyri roky. Prvé voľby riadi volebný výbor ustanovený zamestnancami. Kompetenciu odvolať z funkcie člena zamestnaneckej rady má orgán, ktorý ho zvolil. V družstvách, kde súčasťou členstva je aj pracovný vzťah člena k družstvu, sa osobitne ustanovuje, že úlohy zamestnaneckej rady plní orgán družstva volený členskou schôdzou. Zvýšená ochrana zástupcov zamestnancov je zakotvená v ustanovení § 240 Zákonníka práce vzhľadom na ich osobitné úlohy pri presadzovaní práv zamestnancov a zaručuje podmienky na ich činnosť.
StoryEditor