Ministerstvo pôdohospodárstva pripravuje zákon o užívaní pôdy, ktorý bude vychádzať z rakúskeho a dánskeho modelu. V týchto krajinách môže poľnohospodársku pôdu kúpiť len ten, kto ju bude preukázateľne sám obhospodarovať a deklaruje spôsobilosť (najčastejšie diplomom zo strednej alebo vysokej školy príslušného zamerania). Usporiadanie vlastníckych vzťahov k pôde je jednou z podmienok vstupu SR do EÚ. Bez nich nemôže fungovať transparentný trh s pôdou ako základným výrobným prostriedkom agrovýroby. Slovenským negociátorom sa však podarilo dohodnúť, že EÚ bude počas určitého obdobia akceptovať, ak budú vysporiadané aspoň užívateľské vzťahy k pôde.
V Európe je totiž bežné, že právo na čerpanie produkčnej kvóty i priame platby z eurofondov je viazané na vlastnícky list. V mnohých oblastiach sa považuje sa samozrejmé, že majiteľ poľnohospodárskej pôdy a poľnohospodár je tá istá osoba. Euroinštitúciám, ale aj farmárom z krajín EÚ, je preto nepochopiteľný náš systém, keď takmer 98 % poľnohospodárskej pôdy obhospodarujú subjekty, ktoré nie sú jej majiteľom. Podľa ministra pôdohospodárstva Pavla Koncoša v EÚ napriek niekoľkoročnému vysvetľovaniu ešte stále prevláda názor, že vlastníctvo pôdy je v SR zakonzervované na úrovni roku 1948 a fakticky je pôda stále zoštátnená. To však nie je pravda, pretože pôda bola predmetom vlastníckych a dedičských vzťahov aj za socializmu. Málokto sa však staral o aktualizáciu zápisov do katastra nehnuteľností po dedičských konaniach.
Vlastnícke vzťahy sú v SR ťažko poznačené historickými udalosťami minulého storočia, nedokončenými pozemkovými reformami, predovšetkým však vďaka dedičskému systému uhorského práva je vlastníctvo príliš rozdrobené a neprehľadné. Je preto málo pravdepodobné, že vlastnícke vzťahy k pôde budú vysporiadané do vstupu SR do EÚ, uviedol P. Koncoš. Najmä, keď štátny rozpočet vyčleňuje ročne len 20 % prostriedkov potrebných podľa vládou schválenej Koncepcie usporiadania pozemkového vlastníctva v SR. Navyše na Slovensku neexistuje inštitúcia, ktorá by poskytovala dlhodobé úvery na kúpu poľnohospodárskej pôdy podnikateľským subjektom. To fakticky znemožňuje skupovanie pôdy prosperujúcimi poľnohospodárskymi subjektmi. Situáciu komplikuje aj pomerne veľký počet parciel bez známeho vlastníka. Obnovu evidencie pozemkov a právnych vzťahov k nim je však podľa P. Koncoša potrebné uskutočniť aj preto, že už 7 rokov po vstupe SR do únie získajú občania všetkých členských krajín EÚ právo kupovať na území SR poľnohospodárske pozemky.
StoryEditor