Najprestížnejšie britské umelecké ocenenie, Turnerova cena, je známe najmä svojimi každoročnými škandálmi. Ten tohtoročný je v tom, že časť expozície diváci neuvidia pre obavu, že by mohla ovplyvniť prebiehajúci súdny proces.
Umelci sa každoročne snažia čo najviac provokovať, preto im kritici často pripomínajú, že namiesto šokovania publika by radšej mali robiť umenie. Netreba pritom chodiť ďaleko do minulosti, stačí sa pozrieť na minulý ročník. Pri vchode do londýnskej Tate Britain bol nápis oznamujúci, že expozícia nie je vhodná pre mladistvých do 16 rokov, čo nebol reklamný trik, ale pravda: popri výstave kvetov a ovocia, ktoré svojím postupným zahnívaním mali poukázať na nestálosť vecí, ste tam mohli nájsť aj pár pripomínajúci nafukovacie figuríny zo sexshopov oddávajúce sa orálnemu sexu, o kúsok ďalej boli zvyšky ľudských tiel obžierané červami, krysami a hmyzom. Jeden zo štyroch finalistov a neskorší víťaz zase vystavoval veľké hlinené vázy so siluetami ľudí v atypických pozíciách. Na jednej bol napríklad muž s výrazným údom bijúci ženu, inde sa objavili obesenci či scény zneužívania detí.
K charakteru ďalšieho ročníka sa najviac priblížila práca Re-Run, videoprojekcia zachytávajúca muža snažiaceho sa v nekonečnej slučke prebehnúť most v írskom meste Derry, kde rieka od seba oddeľuje katolícku a protestantskú komunitu.
Chalúpka strýčka Usáma
Hneď tri práce tohtoročných finalistov sú ladené politicky, svojím životom však do tejto atmosféry zapadá aj štvrtý z nich. Kutlug Ataman vo svojom diele neponúka explicitne politické posolstvá, pretože sa zaoberá ľuďmi zo stredného Turecka, ktorí rozprávajú svoje údajné zážitky z predchádzajúceho života, pretože ich komunita verí v reinkarnáciu. Do Atamanovho života zasiahla politika v roku 1980, keď sa stal obeťou mučenia. Ako mladý muž filmujúci protestné zhromaždenie bol zatknutý a vo väzení, kde strávil päť týždňov, ho celé štyri týždne mučili. Médiá venujú najväčšiu pozornosť práci dvojice umelcov Langlands & Bell. Ich dielo je okrem iného aj pozvánkou na virtuálnu a zároveň pomerne banálnu návštevu domu Usámu bin Ládina, kde svetoznámy terorista v skutočnosti pobudol iba krátko, je to však jeho posledná oficiálna adresa.
Návštevníci galérie však neuvidia časť expozície tejto dvojice výtvarníkov zameriavajúcej sa v minulosti prevažne na architektúru a vzťah človeka k nej. V roku 2002 sa Ben Langlands a Nikki Bell dostali do Kábulu krátko po tom, ako po americkej intervencii prišiel Taliban o moc. Nakrútili 12-minútový film o prvom procese s vojenským veliteľom Zaradadom na najvyššom súde. Nešlo pritom o žiadne výnimočné umelecké dielo. "Iba sme prišli do súdnej siene a sadli si do jedného radu lavíc s videokamerou v ruke," opisuje vznik snímky Langlands. Aj keď mal byť film súčasťou expozície, umelci ho nakoniec tesne pred minulotýždňovým otvorením výstavy na odporúčanie právnikov Tate Gallery stiahli.
Dôvodom je začínajúci sa súdny proces s iným mužom, ktorý by tento film údajne mohol ovplyvniť, snímka by údajne mohla byť chápaná ako zneváženie súdu. Muž, ktorý žil niekoľko rokov v južnom Londýne a okrem iného pracoval ako kuchár v pizzerii, je obvinený z organizovaného mučenia, väznenia a zabíjania nevinných ľudí. Je to prvý raz, čo sa britský súd zaoberá kriminálnym činom spáchaným v zahraničí, pričom obžalovaný ani jeho obete nie sú britskí občania. Ako v žalobe uviedol hlavný prokurátor, niektoré zločiny sú také otrasné, že pred tvárou spravodlivosti je možné súdiť ich v ktorejkoľvek krajine.
Politická videokamera
Vážnymi témami sa zaoberajú aj ďalší dvaja kandidáti na Turnerovu cenu, ktorá bude vyhlásená 6. decembra v televíznom prenose na jednom z britských televíznych kanálov -- Channel 4. Mimochodom, táto stanica je v súčasnosti podrobená veľkej kritike zo strany bývalých zamestnancov, podľa ktorých vysiela v poslednom čase samé brakové zábavné programy a má ďaleko od svojho pôvodného zamerania. Podobnosť so Slovenskou televíziou čisto náhodná.
Tretí nominovaný umelec Jeremy Daller okrem dvoch záznamov osláv, ktoré sám zorganizoval v Španielsku, nakrútil aj film o Georgeovi W. Bushovi a súčasnom Texase, čo je mimoriadne aktuálna téma, na ktorej sa v súčasnosti priživujú desiatky hudobníkov, hercov, filmárov či spisovateľov. Černošský umelec Yinka Shonibare sa vracia k atentátu na švédskeho kráľa Gustava III. v roku 1792, pričom sa snaží načrtnúť paralelu s moderným politickým svetom a jeho strachom. Pre väčšinu nominovaných prác teda nie je typická iba spoločenská angažovanosť, ale aj filmové médium. Britskí umelci sa evidentne zamilovali do videokamery a svojich politických názorov.
Turner Prize je najprestížnejšou britskou umeleckou cenou, ktorú každoročne získa umelec mladší ako päťdesiatročný za vynikajúcu výstavu alebo inú podobu prezentácie počas predchádzajúcich dvanástich mesiacov. Cena sa zameriava na mladších umelcov a nové vývojové trendy vo vizuálnom umení. Je pomenovaná po J. M. W. Turnerovi (1775 -- 1851), čiastočne preto, lebo chcel založiť cenu pre mladých umelcov, a zároveň dobre korešponduje s menom umelca, ktorého práce boli vo svojej dobe kontroverzné.