Riziko slabého rastu ekonomiky eurozóny naďalej pretrváva. Podpisuje sa pod to hlavne možnosť vojny v Iraku a vysoké ceny ropy. Európska centrálna banka (ECB) vo svojej mesačnej správe vyjadrila znepokojenie nad vysokými cenami čierneho zlata. Primárnym cieľom ECB je udržať cenovú stabilitu a práve rapídny rast cien ropy je jeden z hlavných dôvodov, pre ktorý inflácia v eurozóne prekračuje stanovenú dvojpercentnú hranicu. Banka však predpokladá, že vysoký stupeň neistoty sa v priebehu roka zmierni. Hodnotenie dôsledkov možnej vojny s Irakom na hospodársku a menovú politiku je však mimoriadne obťažné. "V súčasnej situácii je však veľmi ťažké, ak nie priamo nemožné, vytvoriť konečné hodnotenie dosahov geopolitického vývoja," uvádza sa v mesačnej správe ECB. Napätie v súvislosti s Irakom môže viesť k ďalšej turbulencii cien ropy, ktorá zabrzdí rast ekonomiky a ovplyvní nezamestnanosť. To sa dotkne spotrebiteľskej dôvery. Podľa vyjadrenia analytikov zmena spôsobu vyjadrenia ECB znamená, že banka nechala otvorené dvere ďalšiemu znižovaniu úrokových sadzieb. Ak sa hospodárske podmienky zhoršia, mohlo by k tomu dôjsť v marci alebo najneskôr v apríli. Naposledy znížila banka kľúčovú úrokovú sadzbu v decembri z 3,25 na 2,75 %.
Guvernér írskej centrálnej banky a člen rady ECB John Hurley sa v stredu v noci vyjadril, že by ECB mala počkať so znižovaním sadzieb do urovnania konfliktu s Irakom. "Aktivita ekonomiky je slabá a inflácia môže rásť silnejšie, ako sme predpokladali," dodal Hurley. Taktiež ďalšie centrálne banky zdôrazňujú, že ďalší vývoj ohrozuje neistota v súvislosti s Irakom. "Už teraz sa vzďaľujeme od našej decembrovej prognózy. Americké hospodárstvo rastie pomalšie, miery rastu v Európe sú slabšie," povedal fínsky šéf emisnej banky Matti Vanhala. ECB už v decembrovej prognóze vychádzala z relatívne nízkeho hospodárskeho rastu pre eurozónu. Hospodárstvo v jednotlivých štátoch môže rásť v roku 2003 od 1,1 do 2,1 %, čím vzrastie o jeden percentuálny bod menej, ako sa pôvodne predpokladalo. Americké hospodárstvo sa zdá oproti eurozóne viac zotavené. Podľa inštitútu Wifo hospodárstvo USA povzbudila kríza v Iraku. V USA vzrástli investičné výdavky v poslednom kvartáli 2002 medziročne o 2,7 %, pričom v Európe sa očakáva nárast investícií cez 1 %. Šéf americkej centrálnej banky Alan Greenspan však tento týždeň vyhlásil, že neistota súvisiaca s vojnou na Blízkom východe sťažila hodnotenie zdravia americkej ekonomiky. Rovnaký postoj zaujala aj Bank of England, keď vyhlásila, že strach z vojny zatemnil výhľad ekonomiky.
StoryEditor