Nová stratégia bývalých monopolov: mlčať

Niektoré bývalé štátne monopoly, kde si výrazný podiel stále ponechal štát, v poslednom čase vo svojej informačnej politike nastúpili neobvyklý trend. Správajú sa, akoby boli stopercentnými súkromnými spoločnosťami a verejnosti nemali čo vysvetľovať. Ani v prípadoch, ktoré by sa mohli dotknúť celej slovenskej ekonomiky.
Napríklad manažment spoločnosti Nafta, v ktorej aj po posledných akcionárskych zmenách stále disponuje takmer 56 percentami Slovenský plynárenský priemysel s (51-percentnou štátnou účasťou), už s médiami nekomunikuje vôbec. Deklarovaný dôvod: nedôveruje novinárom. Antipatie k zástupcom médií však stále nedávajú dostatočnú príčinu pripravovať odbornú verejnosť napríklad o informácie o zmenách v štatutárnych orgánoch. Informácie z valných zhromaždení, ktoré zo zákona musí poskytnúť burze, sú pritom len veľmi kusé. Prečo je Nafta dôležitá? Disponuje zásobníkmi plynu. V súvislosti s pripravovanou liberalizáciou by preto bolo viac než korektné zverejniť ich stav a kapacitu. Pre potenciálnych partnerov by to boli užitočné informácie.
Ďalším príkladom je aj ropný prepravca Transpetrol, ktorého 49 percent v roku 2001 vláda predala ruskému Jukosu. Hoci manažment spoločnosti je o niečo komunikatívnejší, debata sa zväčša točí okolo čiastkových a nie príliš kľúčových tém. Podstatné sú dnes dosahy krízy v Jukose stojacom pred krachom aj na tento strategický podnik. Riaditelia však debatu o tejto téme vylučujú, akoby to bolo nejaké tabu. Vychádzajúc z predpokladu, že pri tranzite ropy sa po prípadnom krachu Jukosu zmení len dodávateľská zmluva, nie je dôvod tieto procesy zatajovať. Ďalším, možno ešte dôležitejším problémom však je, aký osud by postihol minoritu v rukách Rusov, ak Jukos skutočne zanikne. No Transpetrol cielene mlčí.
Trendy v spôsobe komunikácie sú unikátne. Drvivá väčšina spoločností bez ohľadu na majetkovú štruktúru sa dnes snaží čo najviac preniknúť do médií a získať publicitu. Logické -- ak si o svojom partnerovi prečítate nekritickú správu v novinách, stúpne jeho kredit. V prípade spomínaných firiem je to naopak. Často si najímajú komunikačné agentúry, nie však na to, aby ich zviditeľnili. Naopak. Cieľom je, aby sa o nich diskutovalo čo najmenej. Nie je to fér voči potenciálnym partnerom, a už vôbec voči daňovým poplatníkom.