Maďarsko zmenilo svoj pôvodný plán vstupu do eurozóny na 1. januára 2008. Maďarský premiér Peter Medgyessy, minister financií Csaba László a guvernér Maďarskej národnej banky (MNB) Zsigmond Járai zároveň potvrdili zámer krajiny vstúpiť do mechanizmu výmenných kurzov známeho ako ERM-2 čo najskôr. Pôvodný plán krajiny, ktorý uvádzal jej vstup do eurozóny najneskôr do roku 2007, musel byť pozmenený, nakoľko maďarská ekonomika nevykazuje v tomto roku dostatočný rast. K tomu sa pridružili rastúce schodky a zmätok okolo oceňovania národnej meny.
Ekonomický rast v poslednom období sa výrazne spomalil. V prvom štvrťroku tohto roku rástla maďarská ekonomika len o 2,7 percenta, čo je oveľa menej ako odhady analytikov, ktorí predpokladali rast na úrovni 3,4 percenta. Išlo o najnižší rast za posledných šesť rokov. Pre porovnanie - v minulom roku bol rast HDP 3,3 percenta, v roku 2001 3,8 percenta. Podľa predpovedí na nasledujúci rok sa tiež neočakáva výrazné zlepšenie. Hlavnou otázkou je, či budú investície v druhom polroku schopné nahradiť spotrebiteľské výdavky a stať sa motorom rastu. Centrálna banka sa tak v súčasnosti dostala do ťažkej pozície, keďže inflácia už nie je prvotným problémom a do popredia sa dostáva problém udržania ekonomickej rovnováhy. Mimochodom, inflácia dosiahla v máji nové 22-ročné minimum.
Pochybnosti agentúry Fitch Ratings
Guvernér MNB Zsigmond Járai vyzval vládu na urýchlenie realizácie štrukturálnych reforiem a ozdravenie štátneho rozpočtu. Ak by sa vláde tieto úlohy podarilo splniť, Maďarsko by do ERM-2 mohlo vstúpiť v máji 2004, teda v rovnakom čase, ako sa stane členom Európskej únie. Nutným krokom je podľa guvernéra posilnenie forintu, k čomu dôjde práve za predpokladu, že maďarská vláda zrealizuje náležité plány na zmiernenie rozpočtového schodku. Pod pokles forintu sa podpísali najmä obavy o ďalšiu rozpočtovú stratégiu a deficit bežného účtu platobnej bilancie. Oslabený forint bol hlavným dôvodom niekoľkonásobného zvyšovania kľúčovej úrokovej miery až na 9,5 percenta. Je to najvyššia hodnota úrokov medzi desiatimi najväčšími východoeurópskymi a stredoeurópskymi štátmi. Podľa viceprezidenta MNB Henrika Autha banka nevykazuje dostatok priestoru na zníženie úrokov na predošlú úroveň, pokým sa forint neposilní oproti jednotnej európskej mene blízko hranice 250 HUF.
Maďarsko nepriaznivo zasiahla tiež správa medzinárodnej ratingovej agentúry Fitch Ratings, ktorá prednedávnom zmenila výhľad krajiny zo stabilného na negatívny. Zmena výhľadu sa týka ratingu dlhodobých devízových záväzkov A- a ratingu dlhodobých forintových záväzkov A+. Negatívnym ratingovým výhľadom vyjadruje agentúra Fitch pochybnosti týkajúce sa konzistentnosti ekonomickej politiky Maďarska a schopnosti vlády riešiť súčasné makroekonomické problémy bez vynaloženia výrazných ekonomických nákladov. Agentúra Fitch uviedla, že kľúčovým významom na návrat maďarskej ekonomiky k stabilnému rastu a na dosiahnutie externej rovnováhy je fiškálna konsolidácia. V prípade absencie rozhodnej fiškálnej úpravy výrazne vzrastie verejný a externý dlh, čím sa oddiali vstup Maďarska do eurozóny a krajina sa stane zraniteľnejšou voči domácim a externým šokom.