Známy taliansky politológ Giovanni Sartori tvrdí, že až do štyridsiatych rokov dvadsiateho storočia ľudia vedeli, čo je demokracia, a buď ju prijímali, alebo ju odmietali. Od toho času ju síce prijímajú všetci, ale už sa nedokážu zhodnúť na tom, čím demokracia v skutočnosti je.
Podľa okrídlenej poučky je demokracia vládou ľudu, prostredníctvom ľudu a pre ľud. Ušľachtilou myšlienkou širokej účasti občanov na správe vecí verejných, sprevádzajúcou ľudstvo už dvadsaťpäť storočí, sa však nezaštiťujú len tí, ktorým sú jej princípy posvätné. Demokracia sa niekedy stáva len páčivým pojmom či vývesným štítom, ktorý má ospravedlniť autoritárske či dokonca totalitné praktiky mnohých vlád.
Ako to teda s demokraciou naozaj je? Jedným z najčerstvejších pokusov o "úvod do problematiky" je kniha kolektívu autorov z Fakulty sociálnych štúdií Masarykovej univerzity v Brne -- Demokracia -- teórie, modely, osobnosti, podmienky, nepriatelia a podmienky demokracie.
Publikácia si kladie za cieľ oboznámiť čitateľa so širokou a z hľadiska súčasnej politiky kľúčovou problematikou demokracie. Nejde v nej však len o čistú teóriu, ale aj o jej prepojenie s praktickejšie orientovanými otázkami súčasnej demokratickej praxe. Preto sa popri kapitolách venovaných antickým koreňom demokracie, filozofickým východiskám klasickej i súčasnej liberálnej demokracie či vzťahu demokracie a republikanizmu, čitateľ môže stretnúť aj s kapitolami venovanými súčasným demokratickým politickým systémom či problematike prechodu k demokracii po páde totalitných režimov.
K najzaujímavejším častiam knihy patria kapitoly venované aktuálnym trendom vo vývoji demokratických režimov ako sú elektronická demokracia, lobing, rast extrémizmu, globalizácia či nadnárodná demokratizácia. Autori venovali priestor aj exkurzii do fašistických a komunistických režimov minulosti či súčasnosti (oboznamujú nás aj s takými exotickými formami totalitných režimov ako militarizmus či sultanizmus) a ich porovnaniu s demokraciou.
Brnianski politológovia neprichádzajú s jednotným návodom na demokraciu ani s jedinou odpoveďou na to, čo ešte je a čo už nie je demokratické. Ostatne, takúto ambíciu ani nemajú. Ich skeptický pohľad na jednotné chápanie demokracie však neznamená, že by relativizovali rozdiely medzi demokratickými a nedemokratickými formami vlády či rezignovali z možnosti jej skúmania.
StoryEditor