Princíp je jednoduchý. Účastníci medzinárodnej konferencie o klimatických zmenách v japonskom meste Kjóto spred piatich rokov sa zaviazali, že v rokoch 2008 -- 2012 znížia emisiu škodlivých skleníkových plynov do atmosféry o osem percent. Základom je stav z roku 1990. Viaceré krajiny však môžu mať s plnením záväzku v danom časovom rámci problémy. Hovorí sa najmä o Japonsku či Kanade. V takom prípade si však istú kapacitu emisií budú môcť kúpiť od tých štátov, ktoré svoj limit nevyčerpajú.
Ako je známe, skleníkové plyny spôsobujú na Zemi celkovú klimatickú zmenu a nedisciplinovanosť ľudskej civilizácie v podobe ignorovania už terajších vážnych indícií by napokon mohla viesť i ku katastrofe.
V uplynulom týždni sa pravidlami obchodu s týmito plynmi zaoberala aj Európska komisia. Prijatá smernica vychádza z Kjótskeho protokolu a členským štátom únie dáva v obchode s touto zvláštnou komoditou v podstate zelenú. Už dnes sú v uvedenej oblasti aktívne firmy z Dánska a Veľkej Británie, aj keď zatiaľ nie podľa pravidiel Kjótskeho protokolu.
Celá vec má predbežne jeden háčik -- spomínaná medzinárodná dohoda nadobudne platnosť až po tom, čo sa k nej pripojí toľko krajín, ktoré spolu vypúšťajú do ovzdušia 55 percent škodlivín sveta. To by však už nemuselo dlho trvať, napriek tomu, že Spojené štáty ako najväčší znečisťovateľ životného prostredia na našej planéte svoj záväzok odvolali. Predpokladá sa totiž, že k zmluve sa čoskoro pripojí Ruská federácia, ktorá produkuje takmer jednu šestinu svetových emisií. Tým by dokument začal platiť.
So ziskami v tomto smere počíta v budúcich rokoch aj Česká republika. V dôsledku viacerých ekologických investícií smerujúcich o. i. k odsíreniu klasických elektrární, ale aj jednoduchého zatvorenia mnohých priemyselných podnikov po roku 1989 v procese prechodu na trhové hospodárstvo, produkuje už dnes približne o 25 % emisií menej ako v roku, ktorý slúži ako základňa (1990: 90,6 mil. ton vyprodukovaných škodlivín, 2000: 144, mil. ton). Ako v tejto súvislosti podľa českých Hospodárskych novín uviedol minister životného prostredia ČR Libor Ambrozek, bude trvať ešte niekoľko rokov, kým ČR predá prvú časť svojej voľnej kapacity. Zisky by sa potom však mohli pohybovať v miliardových hodnotách. Podľa odhadov nemeckej finančnej inštitúcie Deutsche Bank má obchod so skleníkovými plynmi dosiahnuť v budúcnosti hranicu až 60 miliárd dolárov ročne.
Všeobecne sa predpokladá, že stredná Európa je v tomto smere perspektívnou oblasťou. Nachádza sa tu totiž pomerne veľa zastaraných prevádzok, ktoré by v prípade účelne vložených finančných prostriedkov produkciu plynov mohli významne znížiť.
I Slovenská republika, ktorá už uzavrela prvú zmluvu o predaji kapacity na produkciu 200-tisíc ton emisií s bližšie neurčenou japonskou firmou, hodlá získané prostriedky vložiť opäť do ekológie. Uviedla to agentúra Reuter.
Ľudia, ktorým na srdci leží ochrana životného prostredia, však nie sú týmto vývojom nadšení. Podľa Jana Pretela, pracovníka Českého hydrometeorologického ústavu, by "obchodovanie malo byť iba doplnkom; prvotné je, samozrejme, znižovanie emisií". Veď práve to je zmysel dohody z Kjóta.
StoryEditor