Iveta Griačová: Investor chce poznať firmu, do ktorej vkladá finančné prostriedky

Aká je na Slovensku úroveň financovania rizikovým kapitálom?
- Príčinou toho, že sa Slovensko stále drží v úzadí nielen vzhľadom k západoeurópskym, ale aj stredoeurópskym krajinám, a to čo do počtu fondov rizikového kapitálu ako aj investícii, je určite malý trh, no veľmi pravdepodobne aj prostredie a myslenie ľudí.

V čom sa to prejavuje?
- Firma, ktorá hľadá finančného investora, sa musí správať veľmi transparentne. Musí brať do úvahy, že investor, hoci nemá ambíciu ani záujem priamo firmu riadiť, požaduje aspoň veľmi podrobné informácie o tom, čo sa v spoločnosti deje. Chce mať tiež možnosť zasahovať do jej budúcej stratégie a smerovania. Tu pozorujem ešte rezervy na strane slovenských firiem. Navyše rizikový kapitál stále nie je na Slovensku dostatočne známy. Veľmi dôležité je preto približovať jeho výhody i nevýhody.

V čom vidíte možnosti a potenciál tohto trhu?
- Som optimistická a očakávam, že sa situácia v najbližšom období zlepší. Myslím si, že rizikový kapitál má nezastupiteľnú úlohu v ekonomike. V západnej Európe 17 percent všetkých finančných zdrojov, ktoré tečú do firiem, prichádza z rizikového a rozvojového kapitálu. Keď to má svoje opodstatnenie tam, tak musí mať aj u nás. Možnosti vidím najmä v manažérskych odkupoch, ktoré sú dnes v západnej Európe veľmi rozšírené. Tento typ investícií už prevažuje nad priamymi investíciami rizikového a rozvojového kapitálu. Pribúdajú aj vzhľadom na prebiehajúcu globalizáciu, zoštíhľovanie firiem a orientáciu na jadro podnikania. Firmy sa zbavujú viacerých aktivít a služby, ktoré pôvodne samy zastrešovali, zabezpečujú formou outsourcingu. Pre banku môže financovanie celej takejto transakcie znamenať príliš veľké riziko. Časť prostriedkov pri takýchto odkupoch preto poskytuje fond rizikového kapitálu. Určitú časť, hoci len veľmi malú, vkladajú samotní manažéri. Banka sa spravidla na financovaní procesu podieľa 30 až 50 percentami.

Takto by to malo prebiehať aj na Slovensku?
- Šikovným ľuďom, ktorí sa chcú osamostatniť, sa tým určite otvárajú nové obzory. Napríklad súčasní majitelia firmy majú záujem pôsobiť v inej oblasti, alebo chcú jednoducho túto spoločnosť odpredať. No nablízku nemusí byť strategický investor. Práve tu môže prísť vhod pomocná ruka zo strany fondu rizikového a rozvojového kapitálu. V susednej Českej republike už takýmto spôsobom došlo k viacerým odkupom časti podnikov.

Môže mať vstup Slovenska do Európskej únie výraznejší vplyv na rozvoj rizikového kapitálu?
- Osobne si to nemyslím. Určite sa však po rozšírení trhu investori aj na slovenské firmy pozerajú z globálnejšieho pohľadu.

Vyhľadávate budúcich partnerov alebo záujemcovia sami klopú na vaše dvere?
- Je to tak pol na pol. Najlepšie je získať klienta na základe referencií.

Čo si všímate, keď prídete do firmy?
- Ako prvú kladieme otázku, akí sú v nej ľudia, či sú schopní firmu úspešne riadiť. Samozrejme, snažíme sa aj zistiť, či má konkurenčný produkt, aké má postavenie na trhu, či má potenciál ho rozšíriť. Dívame sa na to, kde sa môže nachádzať o štyri alebo päť rokov. Sme totiž strednodobý investor. Po tomto čase chceme z firmy vystúpiť a svoj podiel odpredať najlepšie strategickému investorovi. No najdôležitejší sú pre nás ľudia. Tí dávajú zmysel akejkoľvek investícii, akejkoľvek firme.

Dá sa teda povedať, že ide o určitý druh analyticko-psychologickej práce?
- Keď robíme analýzu, musíme ju robiť komplexne. Zhodnotiť stratégiu firmy, jej finančné výsledky z hľadiska minulosti i budúcnosti, porovnať ju s inými firmami v odvetví. Do určitej miery je to aj psychologická práca, lebo musíme rozumieť ľuďom, ktorí, napríklad, hovoria medzi riadkami a nepovedia to, čo by sme potrebovali počuť. Musíme si to potom vedieť zistiť sami. Je to do čiastočne investigatívna práca a práve aj tým je veľmi zaujímavá.

Na Slovensku pôsobí málo fondov rizikového kapitálu. Spomínali ste, že navyše atraktívnejšie sa pre investorov stávajú manažérske odkupy. Kto sa potom postará o potreby malých a začínajúcich firiem? Môže sa napríklad človek, ktorý má nápad, ale chýbajú mu peniaze, dopracovať pomocou rizikového kapitálu k nejakému podniku?
- Jedna z možných ciest je práve rizikový kapitál. Na Slovensku je to, nepopieram, ťažšie. Je tu málo fondov, ktoré sú ochotné zárodkový kapitál investovať. No nie je to nemožné. Záleží aj na tom, ako si záujemca pripraví projekt, či vie dať dokopy tím schopných ľudí, ktorí sa budú starať o komerčné využitie myšlienky. Mal by tiež - aj keď viem, že je to často komplikované - mať aspoň minimálne vlastné prostriedky a aspoň čiastočne posunúť myšlienku dopredu. Napríklad v západnej Európe je dobre rozvinutý inštitút Business Angels, čiže podnikateľských anjelov. Ide o fyzické osoby, ktoré majú určitý voľný kapitál a zároveň záujem a cit investovať do myšlienok a nápadov druhých ľudí. V ekonomike majú nezastupiteľnú úlohu. Vďaka ich finančnej pomoci sa totiž môže myšlienka dostať do štádia, keď o jej ďalšie zhodnotenie môže už prejaviť záujem fond rizikového kapitálu. Na Slovensku sa anjelov podnikania svojimi aktivitami snaží podporiť Slovenská záručná a rozvojová banka. No významnú úlohu na podpore rozvoja znalostnej ekonomiky by mali hrať aj iniciatívy štátu. Ten by mohol vyčleniť nejaké zdroje na podporu rozbehnutia inovatívnych firiem, kým sa stanú atraktívne pre iných investorov.

Vyzerá to tak, že aj rizikový kapitál vyhľadáva radšej menej rizikové prípady. Snaží sa byť menej rizikový...
- Áno, v západnej Európe je badateľný trend prevládania manažérskych odkupov pred investíciami čistého rizikového kapitálu. To však neznamená, že neexistujú prostriedky, ktoré by tiekli do začínajúcich firiem. Aj rizikový kapitál však musí byť opatrný, lebo sám je podnikateľom. Peniaze dá tomu, o kom si myslí, že ich je schopný zhodnotiť. Na komerčné využitie nejakého nápadu treba často desiatky miliónov. Celý proces môže trvať roky, môže si vyžiadať ďalší výskum, skúšobnú výrobu či prípravu prototypu. Na druhej strane je dôležitá určitá veľkorysosť a ochota na strane záujemcu o prostriedky. Fond má záujem vytvoriť firmu, do ktorej vloží peniaze, záujemca prinesie myšlienku, no výsledky budú spoločné. Pritom investor sa pravdepodobne stane aj väčšinovým vlastníkom takejto spoločnosti. To sa ešte na Slovensku javí často ako neriešiteľný problém. Vždy je lepšie, myslím si, mať 30- či 40-percentný podiel vo veľkej firme, ako vlastniť 100 percent prešľapujúceho podniku. Je lepšie mať svoj patent v šuplíku, alebo ho vložiť do nejakého subjektu, hoci s malým vlastníckym podielom? Tých pár percent vo firme môže znamenať, že sa myšlienka dostane do sveta a že na nej jej autor zarobí.

Stretol som sa s prípadmi, že firmy potrebovali získať len niekoľko stotisíc, prípadne miliónov korún, no investori mali záujem vložiť niekoľko miliónov, ale v eurách. Nie je problémom nepomer medzi veľkosťou dopytu a ponuky? Je výhodnejšie investovať naraz väčšie objemy peňazí?
- Z hľadiska transakčných nákladov je, samozrejme, vždy lepšie urobiť jeden veľký projekt ako viacero menších. Nemyslím si však, že to je príčinou súčasnej situácie na Slovensku. Opakujem, sú tu fondy, ktoré sú ochotné dať aj menšie objemy prostriedkov. Podľa môjho názoru je reálne, že sa nájdu a spoja takí partneri, ktorí si vyhovujú aj v tomto smere. Asi je to tiež otázka určitej trpezlivosti, hľadania, skúmania, chcenia.

Koľko rizikového kapitálu by potreboval nasiaknuť slovenský trh?
- Určite sú to desiatky miliónov eur, ktoré by sa vedeli zmysluplne uplatniť. Je určite veľa firiem, ktoré prešľapujú na mieste a nevedia sa pohnúť dopredu, hoci majú, povedzme, zaujímavý produkt.

Firmy si možno ešte neuvedomujú, že investor okrem financií zároveň prináša aj know-how, vie fundovane poradiť...
- Môže pomôcť pri budúcnom nasmerovaní firmy, prináša iný, nezávislejší pohľad. Vie sa pozrieť na problémy z odstupu. Každý fond má sieť odborníkov, s ktorými spolupracuje. Neoddeliteľnou a dôležitou súčasťou pri zvažovaní projektu je aj posúdenie firmy nezávislým expertom z daného odvetvia priemyslu. Slovensko vstúpilo na spoločný trh Európskej únie. Otvorili sme sa konkurencii zvonku. Byť dobrý na lokálnom trhu dnes už z dlhodobého hľadiska nič neznamená. Práve investor môže do firmy priniesť globalizačný rozmer, otvoriť jej oči, čo by sa dalo ešte spraviť.

Ktoré odvetvia sa z pohľadu rizikového kapitálu javia ako perspektívne?
- Potenciál aj vzhľadom na tradície má elektrotechnický a strojársky priemysel. No zaujímavé sú aj služby a najmä služby pre firmy (B2B).

Na Slovensku sa často hovorí o nedostatočne rozvinutom cestovnom ruchu? Je toto odvetvie zaujímavé z pohľadu rizikového kapitálu?
- Skôr nie. Cestovný ruch, čiže napríklad vybudovanie nejakého hotela, rekreačného strediska či ich siete, je dlhodobá investícia. Rizikový kapitál tu preto vstupuje veľmi málo.

Nebráni vstupu investícií na Slovensko legislatíva?
- Nemyslím si, že sú tu vyslovene legislatívne bariéry. Daňová a dôchodková reforma sú veľmi správne nastavené, otvárajú úžasné možnosti.

Nie je problémom tak často spomínaná nedostatočná vymožiteľnosť práva?
- Situácia v oblasti vymožiteľnosti práva pri správe podnikov nás, pochopiteľne, neteší. No celé legislatívno-ekonomické prostredie sa podstatne zlepšuje. Bariéry treba skôr hľadať v samotných ľuďoch. Totiž, ak chce niekto špekulovať, tak bude špekulovať vždy a žiadne právne prostredie nebude vedieť chrániť dostatočne.

Pracujete v teréne, navštevujete regióny Slovenska, stretávate sa s predstaviteľmi podnikov. Aký máte názor na situáciu v slovenských firmách?
- Rozhodne sa zlepšuje. Stále vidím rezervy v tom, že nie každý podnik chápe finančné plánovanie ako kľúčovú záležitosť. Sú firmy, pre ktoré je finančný plán len papierom pre investora. Nechápu ho ako nástroj podnikania. Podnikatelia, najmä tí menší, neradi počujú, že majú robiť plány na päť rokov. Keď však nevedia, kde chcú mať firmu o päť rokov, ako to môže potom vedieť finančný investor. Keď sa nezamýšľajú nad svojou budúcnosťou, potom zrejme žijú len pre okamih. Bez plánu sa firma riadi len tak zo dňa deň. Hasia sa požiare, ktoré v nej vznikajú. Podnikateľ by však mal mať ciele, ku ktorým sa chce priblížiť. Finančný plán by mal byť alfou i omegou pre každý manažment firmy.

Zmenili sa ľudia, ktorých kontaktujete?
- Pôsobím v tejto oblasti dvanásť rokov. Je to neporovnateľné. Už len tým, že sme vstúpili do Európskej únie sa otvorili nové obzory. Vidno na ľuďoch, že sa dnes už nedá myslieť len po lokálne hranice, ale treba sa pozerať oveľa ďalej.