Na Západe Eduarda Ševardnadzeho (76) vnímajú skôr ako bravúrneho vyjednávača, ktorý sa ako minister zahraničných vecí v poslednej Gorbačovovej sovietskej vláde pričinil o hladký koniec studenej vojny, opätovné zjednotenie Nemecka a v roku 1972 napokon o gruzínsku samostatnosť. Ako gruzínskeho prezidenta ho však svet vníma do tej miery, do akej sa spomína ropa a investície, prípadne enkláva Abcházsko a Južné Osetsko. Doma ho však považujú za muža, ktorý premenil zdravo sa rozvíjajúce Gruzínsko na ekonomickú dieru. Verejné služby nefungujú, na cestách je viac dier než asfaltu, ekonomika kolabuje, vyše polovice ľudí žije pod hranicou chudoby, mzdy dosahujú priemer...
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.