USA pohrozili Sýrii diplomatickými a ekonomickými sankciami kvôli údajnej podpore režimu Saddáma Husajna. Americký minister Colin Powell uviedol, že Sýria si uvedomuje ich obavy v súvislosti so zbraňami hromadného ničenia a teroristickými aktivitami. Opakovane varoval pred ukrývaním hľadaných popredných predstaviteľov irackej vlády. Prezident George W. Bush síce zatiaľ neoznámil vojenskú akciu, no v prípade, že Sýria nebude ochotná spolupracovať, naznačil prípadný zásah: "Jedno za druhým. Zatiaľ sme v Iraku," cituje ho denník Die Welt. Tvrdšie tóny z Washingtonu však narazili na medzinárodnú kritiku: Rusko, Európska únia, Turecko a Liga arabských štátov vyzývajú americkú vládu na zdržanlivosť.
Sýria susedí s Irakom, Izraelom, Jordánskom, Libanonom a Tureckom. Ropa predstavuje významný vývozný artikel, ktorý vlani tvoril 68 % príjmov z exportu. Prepravu tejto suroviny a produktov z nej zabezpečuje približne 1 800 kilometrov ropovodov. Britská spoločnosť BP odhaduje overené rezervy Sýrie na konci roka 2001 na 300 mil. ton, čo zodpovedá objemu 2,5 mld. barelov a ťažbu na 27,3 mil. ton, čiže 551 tis. barelov denne.
Sýria má podľa údajov Svetovej banky 16-miliónovú populáciu a príjem na osobu približne na úrovni 1 000 USD. V rokoch 1990 až 1995 dosiahol hospodársky rast 5 až 7 % vďaka reformám a objavu veľkého náleziska ropy. Vzápätí sa však rast výrazne spomalil a v roku 1999 prišlo k poklesu o 1,5 %. Podľa jej údajov tento pokles spôsobilo katastrofálne sucho, keďže pôdohospodársky sektor vytvára 30 % hrubého domáceho produktu (HDP). Svetová banka odhadla rast v roku 2000 na 1,5 %, čo je však veľmi málo vzhľadom na zvyšovanie populácie o 2,6 % ročne.
Celkovú nepriaznivú ekonomickú situáciu Sýrie spôsobuje celý rad obmedzení, medzi iným regulácia cien a zákaz účasti súkromných podnikov v dôležitých oblastiach. Patria sem aj vysoké poľnohospodárske dotácie, dominancia štátnych podnikov a neefektívny štátom kontrolovaný finančný systém, ktorý urýchlene potrebuje modernizáciu. Podľa názoru Svetovej banky je pre rozvoj Sýrie kľúčovou úlohou liberalizácia finančného sektora a reforma bankového systému, ktorá by mala umožniť vznik súkromných inštitúcií. Okrem toho musí vláda zrušiť dotácie a reguláciu cien, modernizovať ekonomickú infraštruktúru a obmedziť byrokraciu. Reorganizácia právnej a riadiacej štruktúry by zas umožnila transformáciu ekonomiky na trhovo orientovaný systém, zvýšila pružnosť trhov práce, prilákala priame investície a zlepšila vývoznú konkurencieschopnosť produktov.
StoryEditor